LONDÝN - Brit Thomas Thwaites sa postavil čelom modernému stresu a hektickému tempu každodenného života, ktoré ho takmer zničili. Po rokoch vyčerpania a nervového vypätia sa rozhodol pre radikálnu zmenu. S cieľom nájsť vnútorný pokoj a harmóniu sa vzdal pohodlia domova a odišiel do Švajčiarska, kde si zvolil veľmi neštandardný spôsob života.
Londýnčan Thomas Thwaites mal iba 35 rokov, keď začal cítiť, že musí radikálne zmeniť život. „Bol som bez práce, mal som veľa osobných problémov a každodenný život bol pre mňa stresujúci,“ uviedol, informuje denník Daily Mail. Nespokojnosť so životom ho priviedla k nápadu odsťahovať sa do Švajčiarska a žiť ako koza. So svojím nezvyčajným nápadom to myslel veľmi vážne a celý rok si vytváral protézy kozích nôh, aby mohol v Alpách chodiť po štyroch. Urobil si aj umelý žalúdok, ktorý mu umožňoval jesť trávu. Možno sa vám zdá celý tento koncept veľmi zvláštny, ale Thomasovým hlavným cieľom bolo vyjsť zo seba a zažiť svet z inej perspektívy, hoci to znamenalo stráviť dni prežúvaním trávy a vyhýbaním sa niektorým kozám, ktoré svojho nového ľudského priateľa neprijímali veľmi dobre. Na konci svojho experimentu Londýnčan zistil, že sa skutočne stal jedným z nich a obyvatelia hôr sú lepší ľudia ako ktokoľvek iný.
„Keď som po prvý raz dostal tento nápad, veľa ľudí ma nazvalo bláznom, ale mal som už dosť svojho života a potreboval som si oddýchnuť. Jedného dňa som sa prechádzal so psom môjho priateľa a všimol som si, že bol naozaj šťastný, bez akýchkoľvek starostí.“ Vtedy mu napadlo, že by nemuselo byť zlé byť na jeden deň zvieraťom. Uvažoval preto o tom, že sa stane psom, ale nechcel jesť mäso. Neskôr dospel k nápadu stať sa slonom, no čoskoro si uvedomil, že tieto zvieratá majú zjavne rovnaké problémy ako ľudia, čiže sú smutné, rozrušené a môžu dokonca trpieť posttraumatickým stresom. „To bolo presne to, od čoho som sa snažil utiecť.“ Kozy mu však ponúkli zdanlivo dokonalé riešenie všetkého, čo hľadal. Po podaní žiadosti o univerzitný grant na štúdium psychológie kôz našiel Thomas pastiera v dedine Wolfenschiessen, ktorý bol ochotný prijať ho na niekoľko dní.
Potom prišla výzva žiť ako koza, čo znamenalo vedieť chodiť po štyroch a konzumovať trávu. Na pomoc si zavolal kliniku protetiky v Manchestri, aby mu vytvorili jeho kozie nohy, zatiaľ čo odborníci z Univerzity Aberystwyth mu vytvorili kozí žalúdok, ktorý si pripevnil na pás. „Tento vak som si mohol pripevniť na trup a vypľúvať žuvanú trávu do jedného otvoru a cicať kultivované mikróby a volatilné mastné kyseliny cez druhý otvor ako mliečny koktail, aby som ich mohol stráviť v pravom žalúdku a žiť v Alpách ako koza,“ povedal. Nevyhnutne sa objavili prekážky tohto štýlu života, ktoré boli niekedy doslovným bojom do kopca. „Ako koza som dosť trpel, kvôli svahu som neustále padal a samozrejme som musel jesť trávu. Tiež sa zdalo, že ma kozy veľmi neobľubujú, niekedy som mal pocit, že sa ma naozaj pokúsia napadnúť. A majú zvlášť nebezpečné rohy. Ale neskôr som si uvedomil, že mi len dávali najavo, že existuje hierarchia a mal by som vedieť, aké mám postavenie.“
Napriek prekážkam Thomas ocenil svoj čas strávený ako koza. „Naučil som sa niečo dôležité a pochopil som, že aj kozy majú ťažký život a musia bojovať o svoju existenciu,“ vysvetlil. Každý deň bol ťažký a to je niečo, čo je jednoducho súčasťou života. „Ďalšia vec, ktorú som si uvedomil, je skutočnosť, že kozy sú lepšie ako ľudia. Žijú oveľa viac v prítomnom okamihu ako my a ukazujú nám, že sa naozaj musíme naučiť byť trochu viac uvoľnení, pokiaľ ide o život.“ Na konci svojho experimentu cítil, že sa zžil so stádom a dokonca si našiel novú známosť. „Najlepší moment bol ten, keď sa jedna z kôz zrazu rozhodla, že bude mojou priateľkou a jednoducho ma všade nasledovala. Pastier mi na konci povedal, že stádo ma prijalo ako jedného zo svojich členov a bol to úžasný pocit.“
