SOUL - Juhokórejskí vedci skúmali údaje od matiek rôzneho veku. Po analýze vyzbieraných dát dospeli k záveru, že ženy by mali rodiť vo veku 24 - 25 rokov. V časopise Maturitas ďalej uvádzajú, že odklon od tejto vekovej hranice smerom nadol alebo hore je pre ženy pomerne nebezpečný, pretože u nich zvyšuje riziko zdravotných komplikácií a úmrtia v neskoršom období.
Cieľom výskumu vedcov z Univerzity v Soule bolo zistiť, aká je súvislosť medzi vekom prvorodičiek a ďalším vývojom ich zdravotného stavu. Výsledky ich pozorovaní naznačili, že ženy, ktoré mali deti vo veku 24 až 25 rokov, žijú najdlhšie. Vyplynulo to z analýzy údajov od zhruba 4000 žien. Zároveň zistili, že ženy, ktoré rodili v mladšom alebo staršom veku než v uvedenom, mali 18 rokov po pôrode až o päť percent vyššie riziko úmrtia. Trend sa vyvíjal podľa krivky U, čiže toto riziko narastalo, čím vzdialenejší bol termín ich pôrodu od veku 24 alebo 25 rokov. Veľmi mladé matky totiž zväčša pochádzajú z horšieho sociálneho prostredia, v ktorom sú vystavené vyššej pravdepodobnosti vzniku duševných a fyzických chorôb.
Autori štúdie zároveň uviedli, že daň za výchovu detí a pôrod môže byť pre staršie matky ešte tvrdšia. Zber dát od respondentiek prebiehal v dvoch juhokórejských regiónoch Ansan a Anseong. Porovnali sa údaje 1498 žien, ktoré porodili svoje prvé dieťa vo veku 20 až 23 rokov, ďalej 1033 matiek, ktoré absolvovali prvý pôrod vo veku 24 až 25 rokov, a 1513 žien, ktoré mali prvorodené dieťa vo veku 26 až 36 rokov. Zdravotné záznamy pozorovaných žien analyzovali po 18 rokoch. Počas tohto časového obdobia zomrelo 243 žien, pričom viac ako polovica z nich boli v mladšej vekovej kategórii prvorodičiek a tretina v staršej.
Výskumníci zároveň analyzovali príčiny ich úmrtia. Zistili, že 18 rokov po narodení prvého dieťaťa bola miera prežitia pri kardiovaskulárnych ochoreniach 97,3 percenta u mladších matiek, 99,6 percenta u žien vo veku okolo 20 rokov a 98,7 percenta u starších matiek. Ak sa pozrieme na všetky príčiny úmrtí, miera prežitia bola 91,1 percenta u mladších matiek, 96,4 percenta u žien vo veku okolo 20 rokov a 95,2 percenta u starších matiek. Epidemiológ na Univerzite v Soule, profesor Sangshin Park, uviedol, že horšie zdravotné výsledky mladších matiek mohli byť ovplyvnené sociálno-ekonomickými dôvodmi, píše denník The New York Post. "Vo všeobecnosti boli mladí ľudia zo znevýhodneného prostredia vystavení vyššiemu riziku, že budú mať deti v tínedžerskom veku," poznamenal. Park doplnil, že aj predchádzajúci výskum odhalil súvislosť medzi veľmi mladými prvorodičkami a zvýšeným rizikom obezity a depresie, čiže faktorov ovplyvňujúcich dĺžku života.
Staršie matky zas majú ťažkosti najmä s popôrodnou regeneráciou organizmu. "Majú väčší problém zotaviť sa po tehotenstve a pôrode v porovnaní s mladšími. Ich svalstvo nemusí byť v takej forme ako predtým," doplnil profesor. Podľa jeho slov môže byť príčinou aj fakt, že staršie matky nemajú čas starať sa o svoje telo a cvičiť, pretože sa venujú aj dieťaťu aj kariére. "Zaneprázdnený denný režim vedie k nedostatku pohybu a obezite. Pracovný stres skombinovaný s vypätím pri výchove detí môže zvyšovať krvný tlak matky."
Autori pripúšťajú, že ich štúdia má niekoľko obmedzení. Skúmali totiž údaje iba z dvoch regiónov; výsledky by boli relevantnejšie, keby bola pozorovaná vzorka žien väčšia. Zároveň neboli schopní analyzovať údaje od prvorodičiek mladších ako 20 rokov a starších ako 35 rokov kvôli nízkemu množstvu respondentiek. Okrem toho pripomenuli, že v zdravotných záznamoch chýbali informácie o tom, či sledované ženy pred pôrodom fajčili, pretože aj tento faktor by mohol ovplyvniť výsledky. Na podobnom výskume treba popracovať detailnejšie, aby sa dalo presnejšie určiť, do akej miery predstavuje načasovanie pôrodu riziko pre zdravie a dĺžku života žien.
