Pondelok, 25. október 2021. Meniny má Aurel, zajtra Demeter.

Vedci analyzovali exkrementy pravekých ľudí: Bombastické odhalenie, TOTO naozaj nečakali

Ilustračné foto
Ilustračné foto
Zdroj: Getty Images
14.10.2021 21:39

VIEDEŇ - Vedci vďaka analýze exkrementov starých 2700 rokov zistili, že ľudia v dobe železnej už pili pivo a jedli plesňový syr. V stolici pravekých horníkov, ktorá sa zachovala v soľných doloch v rakúskom Hallstatte, totiž pri mikrobiologickom rozbore objavili okrem iného stopy modrej plesne, ktorá sa dodnes používa pri výrobe zrejúcich syrov.


V jedálničku vtedajších ľudí prevažovali celozrnné obilniny, ktoré dopĺňalo ovocie, strukoviny a mäso, uviedli odborníci v štúdii zverejnenej v časopise Current Biology. Hoci konzumácia alkoholu nebola v praveku ničím neobvyklým, v stolici vedci objavili prvý molekulárny dôkaz o tom, že ľudia v soľných doloch pred takmer tritisíc rokmi bežne pili pivo. Ešte viac ich ale prekvapil nález plesní Penicillium roqueforti a Saccharomyces cerevisiae, ktorá podľa nich svedčí o tom, že sa už vtedy úmyselne používali pri výrobe syrov. 

Vedci analyzovali exkrementy pravekých
Zdroj: Getty Images

"To je podľa mňa veľmi sofistikované. Je to niečo, čo by som vo vtedajšej dobe nečakal. Baníci v Hallstatte podľa všetkého úmyselne používali technológie fermentácie pomocou mikroorganizmov, ktoré sa v potravinárskom priemysle používajú dodnes," uviedol vedúci výskumného tímu Frank Maixner, ktorý pôsobí ako mikrobiológ v inštitúte Eurac v talianskom Bolzane. "Začína byť čím ďalej tým jasnejšie, že prehistorické kulinárske postupy boli veľmi dômyselné a že komplexné spracovanie potravín vrátane techniky fermentácie hralo v ranej histórii stravovacích návykov podstatnú rolu," doplnila Kerstin Kowariková z viedenského Prírodovedného múzea. 

VIDEO Unikátny objav pod ľadom v Nórsku: Archeológovia sršia nadšením, GPS odhalilo...

Alpské mesto Hallstatt je zaradené na zoznam kultúrneho dedičstva UNESCO. V pravekých dejinách Európy hralo tak významnú úlohu, že podľa neho bolo dokonca pomenované historické obdobie. Doba haltštatská sa datuje do 7. až 5. storočia pred naším letopočtom a spadá do staršej doby železnej. V soľných baniach v oblasti archeológovia objavili množstvo cenných nálezov, pretože baníci vtedy pod zemou trávili celé dni. Vďaka priaznivej klíme s konštantnou teplotou okolo osem stupňov Celzia a vysokej koncentrácii soli vo vzduchu sa zachovali dokonca aj ich exkrementy. 

Vedci analyzovali exkrementy pravekých
Zdroj: Getty Images

Vedci skúmali stolicu z doby bronzovej, z doby železnej a z 18. storočia. Hlavným rozdielom oproti dnešnej bežnej strave bolo podľa nich to, že sa kedysi konzumovali menej spracované potraviny. Zloženie črevnej mikroflóry napovedá, že ľudia sa vtedy stravovali podobne ako v súčasnosti obyvatelia tradičných komunít mimo západného sveta. 


Galéria

Ilustračné foto

Nástroje k článku


AUTOR: © Zoznam/np ZDROJ: ČTK

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články