RÍM - Nútené súžitie počas karantény vyostrilo konflikty medzi partnermi. Tí teraz potrebujú nájsť rovnováhu a vzájomné porozumenie. Hádali ste sa príliš so svojím partnerom? Urobte si pauzu, píše taliansky denník La Repubblica.
Mnohé páry trávili vzhľadom na izoláciu od okolia príliš mnoho času spoločne, v dôsledku čoho boli niektoré vzťahy podrobené ťažkej skúške. Prišli nevyhnutné chvíle tlaku, ktoré vyplynuli z týždňov domácej izolácie. Úzkosť a neistota vyplývajúca z celkovej situácie môžu byť u partnerov, ktorí sú už nejakým spôsobom v kríze, prenášané na toho druhého, môžu byť zámienkou alebo podnetom na to, aby sme sa v diskusii s ním zbavili nahromadeného stresu.
Čo teda môžeme v takejto situácii robiť? Výskumy naznačujú, že partneri sa v snahe čeliť stresu usilujú často skôr o vyriešenie vlastného problému, než aby načúvali emóciám toho druhého. Keď ide v spore o dôležitú vec, potom je emotívne napätie tak vysoké, že bráni nájsť riešenie. Nejde však ani tak o to, aby bol problém vyriešený, ale skôr o to, aby sme partnerovi načúvali. Otázky kladieme len preto, aby sme prehĺbili vlastné porozumenie voči partnerovi a prejavili empatiu. To znamená pochopiť city toho druhého, uznať ich a priznať mu dôstojnosť. To všetko pomáha znížiť stres a vypočuť toho druhého s jeho strachom a neodsudzovať ho. Načúvanie a snaha o pochopenie môžu mať na partnera veľký vplyv, môžu posilniť dôveru vo vzťah. Partner sa tak cíti byť vypočutý a vo chvíľach stresu vzniká spojenie s tým druhým a vzťah sa upevňuje. Začínate diskusiu, objavujú sa malé nezhody, zvyšuje sa hlas, a práve v týchto chvíľach je potrebné dať si pauzu, aby sa napätie znížilo. Nie je to ľahké, väčšinou pokračujeme v diskusii, aby sme druhého presvedčili a vyriešili údajný problém. Vzniká tak napätie, ktoré rastie v nekonečnej špirále.
Musíme byť schopní zastaviť sa, zmiznúť partnerovi na chvíľku z očí a zaoberať sa niečím, čo nás upokojuje, čo nám pomáha odísť z "boja". Až po tom, ako klesne napätie, sa môžeme vrátiť k diskusii, snažiť sa nezvyšovať opäť napätie, zachovať si v diskusii jasnú hlavu. To nám môže pomôcť partnerovi načúvať. A rovnako je potrebné prihliadať na fyziologický aspekt konverzácie - keď sa pustíme do diskusie, srdcová frekvencia presiahne sto úderov za minútu. To vytvára stav pohotovosti, ktorý nastáva v situácii nebezpečenstva. Základnou reakciou na to je útok alebo únik, pričom ani jedna z týchto možností nepomáha v tom, aby sme skutočne načúvali. Preto je najlepšie dať si jednoducho pauzu.
