RÍM/NEW YORK - Bývali doby, kedy mestá na celom svete prahli po tom, aby mohli organizovať olympijské hry. Najväčšia športová udalosť je totiž spojená so slávou a prestížou. Avšak to už nejaký čas neplatí, napísal spravodajský server CNN.
Rím sa stal zatiaľ posledným mestom z tých, ktoré stiahli kandidatúru na organizovanie olympiády pre obavy z vysokých nákladov. Je teda jasné, že letné olympijské hry v roku 2024 sa tu konať nebudú. V hre zostáva už len Budapešť, Paríž a Los Angeles.
Talianska metropola však zďaleka nie je jediná. Obavy z rozpočtu v posledných rokoch prinútili aj ďalšie mestá, aby svoje sny o organizovaní olympiády nechali ležať ľadom. O letnú olympiádu v roku 2024 sa pôvodne uchádzal aj nemecký Hamburg. Kandidatúru o usporiadanie zimných olympijských hier v roku 2022 stiahol švédsky Štokholm a poľský Krakov a hry boli nakoniec pridelené čínskemu Pekingu, ktorý sa tak po letných hrách v roku 2008 dočká zimnej reprízy.
Mesto hosťujúce olympiádu musí naplánovať, postaviť a zaplatiť mohutné projekty prisposobujúce infraštruktúru potrebám hier. Samostatnou položkou sú náklady na bezpečnosť, ktoré siahajú k miliardám dolárov. Je potrebné vybudovať tisíce hotelových izieb, aby mali športovci a turisti kde bývať.
Väčšina nákladov sa hradí z peňazí daňových poplatníkov, pričom ekonomické výhody sú len mizivé. Volení predstavitelia krajín a miest síce argumentujú tým, že predaj vstupeniek, práca v stavebníctve a zvýšenie cestovného ruchu náklady vyvažuje. Údaje ekonómov ale dokazujú, že skutočná návratnosť usporiadania olympiády nie je vôbec taká ružová. Asi najlepším príkladom dlhodobých nákladov na olympiádu je kanadský Montreal, ktorý v roku 1976 hostil letné OH. Pred ich konaním vyhlásil vtedajší starosta mesta, že "olympiáda nemôže prerobiť peniaze, rovnako ako muž nemôže mať dieťa". Mýlil sa. Zlé hospodárenie a značné pretiahnutie rozpočtu mesto zaťažilo dlhom vo výške 1,5 miliardy dolárov, ktorý sa podarilo splatiť až v roku 2006. A aj keď Montreal môže byť extrémnym príkladom, odborníci zistili, že špirálovito narastajúce náklady prevyšujúce pôvodné odhady a rozpočet, nie sú výnimkou, ale normou. Podľa odbornej štúdie z roku 2013 príprava olympijských hier vedie v sto percentách prípadov, čiže v úplne všetkých prípadoch, k prekročeniu nákladov.
Ozveny montrealskej skúsenosti značne odradili potenciálnych uchádzačov o olympijské hry pre rok 1984. O tie nakoniec prejavilo záujem jediné mesto - Los Angeles. A vďaka tomu mohlo diktovať podmienky Medzinárodnému olympijskému výboru. Mesto anjelov presadilo nový model, ktorý sa do veľkej miery opieral o súkromné financovanie. Na organizovanie hier navyše využilo už existujúce štadióny, čím vyškrtol jednu z najväčších nákladových položiek. A výsledkom tohto kroku bol zisk. Dni minimálnych verejných investícií do hier a ich financovanie zo súkromných zdrojov sú už ale teraz minulosťou. Čína na usporiadanie letnej olympiády v Pekingu rozhodne nešetrila, len aby sa svetu predviedla v čo najlepšom svetle. Rusko na zimné OH v Soči v roku 2014 údajne vynaložilo neuveriteľných 50 miliárd dolárov.
