WASHINGTON - Na niektoré vesmírne záhady majú vedci odlišný názor, a tak občas dochádza k situáciám, kedy sa nevedia zhodnúť a na verejnosť sa dostávajú rozporuplné informácie. Takou sa nedávno stala aj správa o tom, že americká sonda Voyager 1 opustila slnečnú sústavu, ktorú neskôr Americká agentúra pre letectvo a vesmír NASA dementovala.
Podľa štúdie publikovanej v odbornom časopise Geophysical Research Letters Voyager 1 definitívne opustil solárny systém ešte minulý rok, keď sa dostal do vzdialenosti približne 18 miliárd kilometrov od Slnka.
Vedci už 25. augusta minulého roku zaznamenali v okolí sondy pokles úrovne slnečného žiarenia a súčasne výrazný nárast výskytu častíc kozmického žiarenia z medzihviezdneho priestoru. "Povedal by som, že (Voyager) je mimo normálnej heliosféry. Sme v novej oblasti. A všetko čo teraz meriame je odlišné a vzrušujúce," konštatoval profesor astronómie Bill Webber.
Z NASA sa však ozvali protichodné hlasy."Vedecký tím Voyageru sa zhoduje, že Voyager 1 ešte neopustil slnečnú sústavu a nedospel do medzihviezdneho priestoru," uviedol vedec projektu Voyager Edward Stone z Kalifornského technologického inštitútu v Pasadene. "V decembri 2012 vedecký tím Voygeru informoval, že Voyager 1 je v novej oblasti nazývanej 'magnetická diaľnica', kde sa energetické častice dramaticky menia. Posledným kritickým indikátorom dosiahnutia medzihviezdneho priestoru je zmena smeru magnetického poľa a táto zmena zatiaľ zaznamenaná nebola," vysvetlil Stone.
Portál discovery.com preto prišiel s otázkou, či sa vôbec dá jednoznačne definovať okraj slnečnej sústavy. Podľa niektorých by ho mohla tvoriť heliopauza. Pri prechode heliopauzou by mal Voyager zaregistrovať rýchly nárast intenzity galaktického kozmického žiarenia na takmer konštantnú hodnotu za heliopauzou. A presne to Voyager 1 zaznamenal 25. augusta minulého roka.
Iní si však myslia, že hranica slnečnej sústavy by mohla byť definovaná Oortovým mrakom komét. Ide o predpokladanú sférickú oblasť ľadových objektov, ktorá sa pravdepodobne nachádza na okraji slnečnej sústavy za Kuiperovým pásom, približne 50 000 až 100 000 AU od Slnka. Je možné, že je to pozostatok prapôvodnej slnečnej hmloviny.
Ako sa teda zdá, medzi vedcami nepanuje zhoda, a tak vstup Voyageru 1 do medzihviezdneho priestoru sa podľa niektorých už odohral, podľa iných tak nastane v blízkej budúcnosti, ale v závislosti od rôznych definícií by sme sa toho mohli s trochou nadsázky dočkať aj v roku 20000.
Sondy Voyager 1 a 2 vyslali Spojené štáty do vesmíru v roku 1977. Družice vyfotografovali všetky vonkajšie planéty slnečnej sústavy a pokračujú v ceste k jej hraniciam. Obe doputovali najďalej zo všetkých zariadení, ktoré kedy ľudia vytvorili. Voyager 1 sa pohybuje vyššou rýchlosťou, takže je od Zeme ďalej ako jeho sesterská sonda.
