BRATISLAVA - Výbuch meteoru nad Uralom ľudstvu nepripomenul len riziko, ktoré môže znamenať náraz iného telesa do Zeme. Špeciálne Rusi už majú svoje skúsenosti s príletom cudzieho telesa, aj keď z dnes žijúcich ľudí si ho nik nemôže pamätať. V roku 1908 došlo k udalosti, ktorá sa odvtedy nazýva Sibírsky výbuch. Dodnes nie je presne jasné, čo vtedy vybuchlo nad odľahlou tajgou.
30. júna 1908 skoro ráno otriasol mohutný výbuch odľahlou a riedko obývanou oblasťou Sibíre v okolí rieky Podkamennaja Tunguska. Hoci do dnešného dňa nie je stopercentne objasnené, čo sa na Sibíri stalo, s najväčšou pravdepodobnosťou šlo o výbuch meteoru v zemskej atmosfére. Tunguský meteor bol však oveľa väčši ako ten, ktorý sa v piatok rozpadol na Čeľabinskom. Sibírsky výbuch je doposiaľ najsilnejším zaznamenaným výbuchom kozmického telesa v atmosfére. Vedci odhadujú, že výbuch bol tisíckrát silnejší ako atómová bomba v Hirošime.
V zaostalom cárskom Rusku sa o udalosť dlho nik nezaujímal, prvá expedícia na miesto prišla až v dvadsiatych rokoch. Zo svedeckých výpovedí miestnych kmeňov sa podarilo zostaviť nasledovný sled udalostí.
Skoro ráno ľudia pozorovali modrastý stĺp svetla, ktorý bol jasný ako druhé Slnko. O desať minút neskôr prišiel záblesk a výbuch. Nasledovala tlaková vlna, ktorá zrážala ľudí na zem a rozbíjala okenné tabule. Bádateľ Leonid Kulik podľa internetovej encyklopédie Wikipedia zaznamenal aj toto svedectvo:
"Obloha sa rozštiepila vo dvoje. Vysoko nad lesom horel oheň. Trhlina v oblohe sa zväčšila a začalo byť neznesiteľne horúco. Horúčava prišla zo severu. Potom sa obloha zavrela a nasledoval silný výbuch. Odhodilo ma niekoľko metrov preč. Na chvíľu dom omdlel, no moja žena ma odviedla do domu. Potom prišiel zvuk ktorý znel ako delostrelecká streľba. zem sa otriasla."
Otrasy pôdy zachytili seizmické stanice v Ázií i Európe. Zmeny v tlaku vzduchu si všimli aj vo Veľkej Británií a nočná obloha bola po niekoľko dní svetlejšia v Európe i Ázií. Výbuch skosil osemdesiat miliónov stromov na ploche 2.150 štvorcových kilometrov.
Zatiaľ najčastejšie spomínanou príčinou výbuchu je vstup meteoru do zemskej atmosféry. Viacerí vedci, medzi nimi aj Slovák Ľubor Kresák (1927-1994) však špekulovali, že mohlo ísť o malú kométu, alebo o úlomok kométy. Minerálne stopy zistené v oblasti výbuchu, však svedčia viac v prospech meteoru.
Jestvujú aj teórie, podľa ktorých do Zeme vrazila miniatúrna čierna diera, alebo teleso z antihmoty. Niektorí dokonca tvrdili, že na Sibíri havarovalo mimozemské kozmické plavidlo. Tieto teórie však nezískali širšiu vedeckú podporu.
