BUDAPEŠŤ – Nová maďarská vláda pod vedením premiéra Pétera Magyara pripravuje legislatívnu reformu, ktorá môže zásadne zmeniť daňový systém krajiny. Strana Tisza plánuje zaviesť novú daň z bohatstva zameranú na najmajetnejšie vrstvy obyvateľstva. Podľa vyjadrení vládnych predstaviteľov je cieľom tohto kroku nielen zníženie ekonomických nerovností, ale aj prehodnotenie dotácií a štátnych zákaziek z éry Viktora Orbána.
Ak legislatívne zmeny prejdú parlamentom, kde má Magyarova strana dvojtretinovú väčšinu, Maďarsko sa stane jednou z mála krajín Európskej únie s priamou daňou z majetku. Podľa informácií britského denníka The Guardian a českého portálu iDNES by mal minister financií András Kármán predstaviť presné parametre reformy už v najbližších dňoch.
Návrh predpokladá zavedenie ročnej jednopercentnej dane pre jednotlivcov, ktorých celkový majetok presahuje hodnotu jednej miliardy forintov. Do tohto limitu sa majú započítavať nehnuteľnosti a majetkové podiely vo firmách, domáce aj zahraničné finančné aktíva a luxusný majetok, ako sú súkromné lietadlá, jachty či umelecké diela.
Aby sa predišlo účelovému prepisovaniu majetku, pravidlá by mali zahŕňať aj sčítanie aktív v rámci rodiny vrátane manželov a detí. Výnosy z tejto dane plánuje štát použiť na financovanie sociálnych opatrení, zníženie základnej dane z príjmu na 9 percent a úpravu rekordne vysokej 27-percentnej DPH pri vybraných tovaroch.
Zmeny v podnikateľskom prostredí
Podľa ekonomických analytikov sa opatrenie dotkne najmä podnikateľov, ktorí v uplynulých rokoch výrazne profitovali zo štátnych tendrov. Analýza rebríčka najbohatších Maďarov podľa časopisu Forbes ukázala, že podstatná časť z nich získala podstatnú časť svojho majetku práve vďaka verejným zákazkám počas Orbánovho vládnutia. Medzi najznámejšie tváre patrí stavebný a energetický magnát Lőrinc Mészáros či podnikateľ v realitách István Tiborcz.
Zmeny v politickom kurze už viedli k prvým reakciám v biznise. Reklamný manažér Gyula Balásy, ktorého firmy v minulosti zabezpečovali veľké štátne kampane, po voľbách oznámil, že svoje spoločnosti a časť osobného majetku prevádza na štát, keďže v novom nastavení trhu už pre svoje doterajšie podnikanie nevidí priestor.
Diskusia medzi ekonómami
Premiér Péter Magyar obhajuje reformu ako krok k celospoločenskej solidarite. Návrh nachádza podporu aj u časti domáceho biznisu, napríklad u dopravného podnikateľa Gábora Bojára, podľa ktorého je zaťaženie bežných zamestnancov v Maďarsku dlhodobo neúmerné.
Na druhej strane, časť finančných expertov vyjadruje obavy. Investičný manažér Viktor Zsiday upozorňuje, že prípadné nelegálne obohacovanie by malo byť záležitosťou justičných orgánov, nie daňových úradov. Varuje tiež, že nová daň môže znevýhodniť maďarských podnikateľov voči zahraničnej konkurencii a ako vhodnejšiu alternatívu navrhuje vyššie zdanenie firemných ziskov či dividend.
Doterajší maďarský daňový systém patril k najústretovejším voči vysokopríjmovým skupinám s rovnou 15-percentnou daňou z príjmu a 9-percentnou korporátnou daňou. Pripravovaná reforma tak môže znamenať koniec jednej éry a nový spôsob prerozdelenia ekonomického vplyvu v krajine.
