PEKING - Dvojdňový summit medzi lídrami Číny a USA sa podľa zákulisných informácií nezaobišiel bez napätia. Za zatvorenými dverami malo dôjsť k ostrej výmene názorov, keď čínsky prezident Si Ťin-pching nečakane otvoril tému Japonska a jeho rastúcich vojenských ambícií.
Rozhovory medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a čínskym lídrom Si Ťin-pchingom v Pekingu sa mali pôvodne sústrediť na iné otázky. Podľa zdrojov oboznámených s priebehom rokovaní sa však jedným z najvypätejších momentov summitu stala diskusia o Japonsku.
Ako uvádza Financial Times, Si ostro kritizoval japonskú premiérku Sanae Takaichiovú a obvinil Tokio z opätovného smerovania k militarizácii krajiny.
Téma, ktorá nebola na programe
Niekoľko zdrojov tvrdí, že čínsky prezident reagoval mimoriadne emotívne. Počas debaty mal zvýšiť hlas a prejavovať výrazné rozhorčenie, čo údajne prekvapilo aj amerických predstaviteľov.
Podľa informácií denníka Financial Times pritom otázka Japonska vôbec nepatrila medzi oficiálne témy summitu.
Práve preto mali byť americkí predstavitelia zaskočení intenzitou reakcie čínskeho lídra. Viacerí ľudia oboznámení s rokovaniami označili tento moment za najostrejšiu časť celého dvojdňového stretnutia.
Trump sa Tokia zastal
Po kritike smerovanej na japonskú premiérku a rastúce výdavky Tokia na obranu reagoval Trump argumentom, že Japonsko musí posilňovať svoju bezpečnosť vzhľadom na rastúce hrozby v regióne.
Americký prezident podľa dostupných informácií spomenul predovšetkým nebezpečenstvo zo strany Severnej Kórey. Nie je však jasné, či v tejto súvislosti hovoril aj o Číne, ktorú Tokio dlhodobo považuje za jednu z hlavných bezpečnostných výziev.
Tokio sa obáva Pekingu viac než Pchjongjangu
Bývalý vysokopostavený predstaviteľ Bieleho domu pre otázky Japonska Christopher Johnstone upozornil, že čínska kritika Tokia nachádza len malú podporu mimo samotnej Číny.
Podľa neho Japonsko prehlbuje obrannú spoluprácu s partnermi v regióne vrátane Austrálie, Filipín či Južnej Kórey najmä preto, že tieto krajiny vnímajú rastúcu moc Pekingu ako väčšiu hrozbu než prípadnú „remilitarizáciu“ Japonska.
Tomu zodpovedajú aj japonské obranné dokumenty. V nich sa Čína pravidelne objavuje na prvých priečkach bezpečnostných rizík, pričom predstihuje aj Severnú Kóreu.
Najnovší návrh obrannej stratégie na rok 2026 upozorňuje na čoraz sebavedomejšie vojenské vystupovanie Pekingu a zároveň vyjadruje obavy z prehlbujúcej sa vojenskej spolupráce medzi Čínou a Ruskom.
Napätie sa vystupňovalo kvôli Taiwanu
Vzťahy medzi Pekingom a Tokiom sa výrazne zhoršili už v novembri minulého roka.
Čínske vedenie pobúrili vyjadrenia premiérky Takaichiovej, podľa ktorej by prípadný čínsky útok na Taiwan mohol predstavovať existenčnú hrozbu pre Japonsko a za určitých okolností by mohol viesť aj k nasadeniu japonských ozbrojených síl.
Odvtedy čínski predstavitelia opakovane obviňujú Tokio z odklonu od povojnovej pacifistickej politiky.
Čínske ministerstvo zahraničných vecí minulý týždeň vyhlásilo, že Japonsko si už 14 rokov po sebe zvyšuje obranný rozpočet a časť politických síl v krajine požaduje ďalšie navyšovanie vojenských výdavkov.
Podľa Pekingu je to dôkaz, že krajina postupne opúšťa imidž mierového štátu a smeruje k novému militarizmu.
Čína zbrojí výrazne viac
Štatistiky ukazujú, že vojenské výdavky rastú na oboch stranách.
Podľa údajov Stockholm International Peace Research Institute zvýšila Čína minulý rok svoj obranný rozpočet o 7,4 percenta na 336 miliárd dolárov. Išlo už o 31. medziročné zvýšenie v rade.
Pre porovnanie, Japonsko investovalo do obrany približne 62 miliárd dolárov.
Telefonát po summite
Po kontroverzných vyjadreniach o Taiwane panovali v Tokiu obavy, ako sa Trump postaví k japonským záujmom počas rokovaní v Pekingu.
Krátko po skončení summitu americký prezident telefonoval premiérke Takaichiovej z prezidentského lietadla Air Force One počas návratu do Washingtonu.
Biely dom ani japonská vláda však zatiaľ nezverejnili, o čom presne počas rozhovoru hovorili.
