MOSKVA - Varovania pred možným ruským útokom na krajiny NATO silnejú, no nemecký historik Mattias Uhl tvrdí, že Západ podľahol predstave o neporaziteľnej ruskej armáde.
Expert hovorí o preceňovaní ruskej vojenskej sily
V Európe aj v NATO čoraz častejšie zaznievajú varovania, že Rusko by v najbližších rokoch mohlo zaútočiť na členský štát aliancie. Nemecký historik a odborník na Rusko Mattias Uhl však tvrdí, že mnohé scenáre sú podľa neho zbytočne dramatizované a nezodpovedajú reálnym možnostiam Moskvy.
V rozhovore pre agentúru DPA v Moskve upozornil, že časť západných expertov podľa neho preberá obraz ruskej armády vytvorený samotným Kremľom.
„Bolo by nerozumné počúvať expertov, ktorí majú sklon všetko dramatizovať bez toho, aby skutočne poznali ruský potenciál,“ vyhlásil Uhl.
Podľa historika Západ uveril ruskej propagande
Vo svojej knihe ´Ako silné je Rusko naozaj? Pravda o Putinovej vojenskej moci´ sa historik snaží rozbiť predstavu o údajne neporaziteľnej ruskej armáde.
Tvrdí, že mnohí analytici na Západe prijali ruskú propagandu o „druhej najsilnejšej armáde sveta“ bez dostatočného kritického odstupu. Podľa Uhla vznikol okolo ruskej armády mýtus, ktorý vedie k nesprávnemu hodnoteniu jej reálnych schopností.
Historik zároveň varuje, že práve takéto vnímanie môže rozpútať ďalšie nebezpečné zbrojenie.
„Vedie to k preceňovaniu ruských možností a vytvára riziko fatálnej zbrojnej špirály,“ upozornil.
Prehliadky zbraní majú podľa neho vyvolávať strach
Masívne vojenské prehliadky, raketové testy či agresívne vystupovanie Moskvy podľa historika slúžia predovšetkým na vytváranie dojmu neobmedzenej sily.
Podľa neho sa Vladimir Putin cielene snaží vyvolať pocit, že Rusko disponuje dominantnou vojenskou prevahou. Uhl však tvrdí, že realita je oveľa zložitejšia.
„Nič nie je vzdialenejšie od reality,“ povedal historik, ktorý v Rusku žil približne dve desaťročia a pôsobil aj v Nemeckom historickom inštitúte v Moskve.
Scenáre útoku na NATO považuje za nereálne
Uhl odmieta aj tvrdenia niektorých bezpečnostných expertov, podľa ktorých by Rusko mohlo už v rokoch 2028 alebo 2029 zaútočiť na členský štát NATO.
Namiesto rozsiahleho zbrojenia navrhuje opatrnejší prístup založený na technologickej prevahe a moderných presných zbraniach.
Ako príklad spomenul ďalší vývoj rakiet Taurus, ktoré by podľa neho v prípade konfliktu dokázali presne zasiahnuť ruské vojenské základne, letiská alebo veliteľské bunkre.
Pripomenul aj studenú vojnu
Historik zároveň poukázal na obdobie studenej vojny. NATO podľa neho nezvíťazilo vďaka obrovským armádam, ale najmä technologickej a ekonomickej prevahe.
„Európa a USA vyhrali studenú vojnu práve preto, že svoje krajiny nepremenili na vojenské tábory,“ vyhlásil.
Mimoriadnu pozornosť vyvolalo aj jeho prirovnanie súčasného postavenia NATO. Podľa Uhla je aliancia „spiaci medveď“, do ktorého si Rusko môže nanajvýš jemne zahryznúť.
Putin odmieta plány na útok proti NATO
Aj samotný ruský prezident Vladimir Putin opakovane popiera tvrdenia, že po vojne na Ukrajine plánuje útok na krajiny NATO. Podobné obvinenia označil viackrát za „nezmysel“.
Obavy však v západných štátoch napriek tomu pretrvávajú, najmä v Pobaltí a vo východnej Európe.
Uhl preto vyzval, aby politici a verejnosť rozlišovali medzi reálnou bezpečnostnou hrozbou a politickým dramatizovaním situácie.
