MOSKVA - Rusko posúva hranice svojich právomocí opäť o krok ďalej. Štátna duma schválila zákon, ktorý dáva prezidentovi Vladimiru Putinovi možnosť vyslať armádu za hranice krajiny pod zámienkou ochrany ruských občanov. V čase rastúceho napätia medzi Moskvou a NATO pritom analytici čoraz častejšie varujú pred možným ohrozením strategického Suvalského koridoru medzi Poľskom a Litvou.
Ruský parlament v stredu podporil legislatívu, ktorá výrazne rozširuje kompetencie Kremľa pri nasadení ozbrojených síl mimo územia Ruska. Podľa nových pravidiel môže prezident rozhodnúť o vyslaní vojakov do cudzieho štátu v prípade, že Moskva vyhlási, že sú tam ohrození ruskí občania.
Ako uvádza Kyiv Independent, zákon umožňuje vojenský zásah napríklad v situáciách, keď Rusko tvrdí, že jeho občanom hrozí zatknutie, trestné stíhanie, zadržiavanie alebo iné formy prenasledovania zo strany zahraničných štátov či medzinárodných súdov.
Predseda Štátnej dumy Vjačeslav Volodin obhajoval prijatie zákona ostrou kritikou Západu. Podľa neho sa západný justičný systém zmenil na „represívny nástroj“ namierený proti tým, ktorí odmietajú rozhodnutia presadzované európskymi lídrami.
Definitívne slovo teraz patrí Vladimirovi Putinovi. Ruský prezident má dva týždne na podpis zákona, po ktorom môže vstúpiť do platnosti.
Strategické miesto, ktorého sa NATO obáva
V súvislosti s obavami z ďalšej ruskej agresie sa opakovane spomína takzvaný Suvalský koridor — približne storočný pás územia na hranici Poľska a Litvy, ktorý oddeľuje ruský Kaliningrad od Bieloruska.
Vojenskí experti dlhodobo upozorňujú, že práve tento úsek patrí medzi najzraniteľnejšie body východného krídla NATO. Ak by Rusko získalo kontrolu nad koridorom, mohlo by tým odrezať pobaltské štáty od pozemného spojenia so zvyškom Aliancie.
Litva preto v posledných mesiacoch posilňuje obranu hraníc a buduje nové opevnenia v oblastiach, ktoré by mohli byť v prípade konfliktu najľahšie napadnuteľné. Pobaltské krajiny zároveň urýchľujú výstavbu vysokorýchlostnej železnice Rail Baltica, ktorá má v krízovej situácii slúžiť na presun vojakov, techniky aj evakuáciu civilistov.
Rusko opäť útočilo pri hraniciach NATO
Napätie v regióne zvyšujú aj pokračujúce masívne ruské útoky na Ukrajinu v blízkosti hraníc členských štátov NATO. Poľské operačné velenie ozbrojených síl preto vyhlásilo najvyšší stupeň pohotovosti.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v tom čase informoval, že Rusko nasadilo stovky bezpilotných lietadiel. „Od polnoci vzlietlo viac ako 800 dronov a útoky stále pokračujú,“ uviedol. Neskôr sa ukázalo, že Rusko na Ukrajinu vyslalo počas 24 hodín vyše 1500 dronov.
Počet zabitých pri ruskom vzdušnom útoku na Kyjev v noci na štvrtok vzrástol na 24, medzi mŕtvymi sú tri deti. Oznámila to dnes ráno Štátna služba pre mimoriadne situácie (DSNS). Záchranári pokračujú v pátracích a záchranných operáciách. Ďalších 47 ľudí vrátane dvoch detí je zranených.
