TALLIN - Krajiny na východnom krídle NATO by sa podľa aliančných predstaviteľov nemali spoliehať na rok 2029. Ruská hrozba môže podľa nich prísť omnoho skôr.
Veliteľ NATO odmieta čakať do konca desaťročia
Vysoký predstaviteľ NATO zodpovedný za východné krídlo Aliancie vyzval členské štáty, aby urýchlene posilnili pripravenosť na prípadný konflikt s Ruskom. Nemecký generál Ingo Gerhartz počas bezpečnostnej konferencie v Tallinne upozornil, že čas na dlhé prípravy sa podľa neho kráti. Informoval o tom poľský web Polsat News.
Gerhartz reagoval na časté vyhlásenia politikov a vojenských predstaviteľov, podľa ktorých bude NATO pripravené čeliť možnej ruskej hrozbe okolo roku 2029.
Podľa generála je však takýto prístup nebezpečný.
„Nepáči sa mi, keď západní politici alebo generáli hovoria v médiách, že pripravení budeme v roku 2029. Ľudia, najmä tu v Estónsku, nerozmýšľajú nad rokom 2029 či 2030, ale nad dneškom,“ vyhlásil.
Obavy z Ruska rastú najmä v Pobaltí
Generál zároveň priznal, že chápe rastúce obavy štátov ležiacich najbližšie k Rusku. Podľa neho musí byť schopnosť reagovať na prípadnú hrozbu dostupná okamžite, nie až o niekoľko rokov.
Diskusia na konferencii sa sústredila najmä na bezpečnostnú situáciu v oblasti Baltského mora a možné scenáre ďalších krokov Moskvy.
Na Gerhartzove slová nadviazal aj estónsky minister obrany Hanno Pevkur, podľa ktorého krajiny na východnom krídle NATO neočakávajú, že Kremeľ bude čakať až do konca desaťročia.
„V Kremli sa môžu rozhodnúť, že najlepší čas na otestovanie NATO bude v roku 2026 alebo 2027, nie v roku 2029,“ povedal minister.
Obavy vyvoláva aj politická situácia na Západe
Pevkur upozornil aj na vnútropolitické napätie v niektorých západných štátoch. Podľa neho môžu blížiace sa voľby v Estónsku či politické spory v krajinách ako USA alebo Francúzsko ovplyvniť budúce rozhodovanie Aliancie v oblasti bezpečnosti.
Experti zároveň varujú, že ani cieľ pripravenosti do roku 2029 nemusí byť realistický.
NATO vraj stále nemá dostatočné výrobné kapacity
Profesor medzinárodnej politiky Carlo Masala z Univerzity Bundeswehru v Mníchove podľa estónskeho portálu ERR upozornil, že tempo zbrojenia je stále príliš pomalé.
„Ak je rok 2029 skutočne termín, dokedy musíme byť pripravení, potom postupujeme príliš pomaly. Stále nemáme priemyselnú základňu, ktorá by umožnila výrazne zrýchliť výrobu tankov alebo stíhačiek,“ uviedol.
Podľa viacerých účastníkov konferencie sa preto NATO musí pripraviť na možnosť, že prípadná kríza príde omnoho skôr, než sa doteraz predpokladalo.