LONDÝN - Neandertálci používali kamenné nástroje na ošetrenie zubného kazu už pred zhruba 59.000 rokmi. Naznačuje to stolička nájdená v jaskyni Čagyrskaja na juhu Sibíri, v ktorej vedci objavili hlboký otvor vytvorený ostrým kamenným nástrojom ešte za života svojho nositeľa. Podľa archeológov ide o najstarší známy dôkaz zubného zákroku a prvý prípad vŕtania zuba pri inom druhu ako Homo sapiens. O štúdii informoval denník The Guardian.
Archeologička Ksenia Kolobovová z pobočky Ruskej akadémie vied v Novosibirsku uviedla, že nález zásadne posilňuje pohľad na neandertálcov ako na vyspelú ľudskú populáciu s komplexnými schopnosťami. ,,Tento objav silne posilňuje teraz dobre podložený názor o neandertálcoch. Tí neboli brutálnymi a menejcennými bratrancami zo zastaraných stereotypov, ale sofistikovanou ľudskou populáciou so zložitými kognitívnymi a kultúrnymi schopnosťami," povedala.
Podľa Kolobovovej objav odhaľuje nový rozmer ich správania – schopnosť vykonávať invazívne lekárske zákroky. Stolička pochádza z náleziska, kde archeológovia objavili pozostatky neandertálcov a tisíce kamenných nástrojov.
Opotrebovanie po úspešnom zákroku
Mikroskopická röntgenová analýza ukázala, že zub bol postihnutý silným kazom, ktorý prenikol až do dreňovej dutiny. Okraje otvoru sú vyhladené a v jeho vnútrajšku sú viditeľné stopy opotrebovania, čo podľa vedcov znamená, že človek po zákroku ešte nejaký čas zub používal. Vedci experimentálne overili, že podobný otvor je možné vytvoriť ručným otáčaním úzkeho, pretiahnutého kamenného nástroja z miestneho minerálu jaspisu. Preniknutie do zuboviny týmto spôsobom trvalo 35 až 50 minút nepretržitej práce. Podľa Kolobovovej musel byť zákrok mimoriadne bolestivý.
Justin Durham z univerzity v Newcastli, ktorý si prezrel snímky zuba, avšak na výskume sa nepodieľal, označil prácu neandertálca za slušne odvedenú. Podľa neho mohol otvor krátkodobo uľaviť od prudkej bolesti tým, že znížil tlak spôsobený infekciou vo vnútri zuba. V modernej stomatológii je na preniknutie cez vonkajšiu vrstvu zuba potrebný nástroj s diamantovým hrotom, ktorý sa otáča rýchlosťou cez 40.000 otáčok za minútu, pripomenul Durham. Bez následného ošetrenia však zub pravdepodobne zostal náchylný na chronickú infekciu.
Mimoriadna odolnosť voči bolesti
Spoluautorka štúdie Lydia Zotkinová z Ruskej akadémie vied upozornila aj na mimoriadnu odolnosť človeka, ktorý zákrok podstúpil. Podľa nej si musel uvedomovať, že bolestivý zásah prinesie dočasnú úľavu od ešte horšej bolesti spôsobenej zápalom. Jaskyňa Čagyrskaja patrí k významným náleziskám neandertálcov na južnej Sibíri, kde bol nájdený zub datovaný na 59.000 rokov. Ide o najstarší známy príklad tohto typu zákroku, o viac ako 40.000 rokov starší ako doterajšie dôkazy o zubnom ošetrení u moderných ľudí.
Autori pripomínajú, že už predchádzajúce nálezy ukázali, že neandertálci sa starali o chorých a zranených členov skupiny. Spomínali napríklad objav dospelého muža so zakrpatenou pažou as deformáciami v oboch nohách. Ďalší nález sa týkal dieťaťa s Downovým syndrómom, ktoré sa dožilo najmenej šiestich rokov. Nový objav podľa nich dokladá nielen súcit, ale aj schopnosť plánovania a technickú zručnosť.
