BRNO - Vedci z brnenských výskumných pracovísk popísali kľúčový moment, ktorý rozhoduje o ďalšom vývoji v bunke. Ich zistenie môže prispieť k hľadaniu spôsobov, ako zastaviť alebo spomaliť procesy u rakoviny a ďalších chorôb. Štúdiu vedcov z inštitútu CEITEC a Prírodovedeckej fakulty Masarykovej univerzity publikoval vedecký časopis Science Advances.
Bunky v ľudskom tele neustále vyhodnocujú signály zo svojho okolia a podľa nich sa rozhodujú, či sa začnú deliť, rásť, alebo naopak zostanú v pokoji. Jedným z kľúčových systémov je takzvaná Wnt signalizačná dráha, ktorá koordinuje miliardy buniek v tele. Stojí za tým, že sa z jedinej bunky vyvinie celý organizmus av dospelosti potom riadi obnovu tkanív. Doteraz nebolo jasné, ako presne mechanizmus funguje. Nový výskum opísal, že bunka nereaguje na podnety plynule, ale až po prekročení určitej rozhodovacej hranice, podobne ako prepínač.
Proces začína na povrchu bunky, kde signál zachytí receptor ukotvený v bunkovej membráne. Naň sa nadviaže proteín, ktorý prenáša informáciu ďalej do bunky. Aby proteín mohol pokračovať dovnútra bunky, musí sa najprv chemicky upraviť – na jeho povrchu sa začnú hromadiť drobné chemické skupiny, ktoré postupne zvyšujú jeho záporný náboj a približujú bod zlomu
Proteín ako molekulárny prepínač
,,Zistili sme, že proteín DVL sa chová ako prepínač - svoju štruktúru zmení, akonáhle záporný náboj na jeho povrchu prekročí určitú prahovú hodnotu. Až v tej chvíli preskupí svoju štruktúru a umožní ďalší krok v prenose signálu," vysvetlil prvý autor štúdie Miroslav Micka.
Signál sa môže posunúť ďalej do vnútra bunky, ktorá tak dostane pokyn, ako zareagovať, napríklad začať delenie alebo zmeniť svoju funkciu. Doteraz vedci tušili, kadiaľ signál prechádza, ale chápali ho skôr ako plynulý regulačný systém. ,,Naše tímy však ukázali, že ide skôr o proces založený na náhlej zmene po prekročení určitého prahu. To je dôležité nielen pre pochopenie fungovania buniek, ale aj preto, aby sme porozumeli situáciám, kedy sa tento proces vymkne kontrole," doplnili korešpondenční autori Konstantinos Tripsianes z CEITEC a Vítěz.
