MOSKVA - Moskva vystupňovala rétoriku voči Európe po francúzskych plánoch na rozšírenie jadrového odstrašenia. Hrozí, že štáty, ktoré by sa zapojili, sa automaticky stanú vojenskými cieľmi.
Moskva pritvrdzuje: nové ciele v prípade vojny
Ruské vedenie vyslalo jasný signál – krajiny, ktoré by prijali francúzske jadrové bombardéry, by sa podľa Moskvy zaradili medzi prioritné ciele v prípade veľkého konfliktu. Uviedol to námestník ruského ministra zahraničných vecí Alexander Gruško.
Podľa jeho slov by ruská armáda musela takýto vývoj okamžite zohľadniť pri aktualizácii zoznamu strategických cieľov. Informovala o tom agentúra Reuters.
Macronova iniciatíva mení bezpečnostnú rovnováhu
Impulzom pre ostrú reakciu Moskvy boli marcové vyjadrenia francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona. Ten naznačil, že Francúzsko chce nielen posilniť vlastný jadrový arzenál, ale zároveň rozšíriť svoj „jadrový dáždnik“ aj na ďalšie európske krajiny.
Paríž už podľa dostupných informácií rokuje o možnom rozmiestnení bombardérov s viacerými štátmi – medzi nimi s Britániou, Nemeckom, Poľskom či Švédskom.
„Nekontrolované zbrojenie“, tvrdí Kremeľ
Ruská strana označuje tieto kroky za nebezpečné vyostrovanie situácie. Gruško hovorí o „nekontrolovanom zvyšovaní jadrového potenciálu NATO“.
Podľa Moskvy takéto kroky neprinášajú bezpečnosť, ale naopak ju oslabujú. Krajiny, ktoré by sa do projektu zapojili, by sa podľa neho vystavili väčšiemu riziku namiesto ochrany, ktorú im Francúzsko deklaruje.
Nedôvera k USA tlačí Európu k novým riešeniam
Európske štáty začali hľadať nové formy bezpečnostných záruk aj pre rastúcu neistotu ohľadom Spojených štátov. Vyhlásenia prezidenta Donalda Trumpa v minulosti vyvolali medzi spojencami pochybnosti o spoľahlivosti amerických záväzkov.
Napätie zvýšili aj jeho kontroverzné úvahy o získaní Grónska, u ktorého nevylučoval ani použitie sily.
Moskva varuje pred plánmi na Kaliningrad
Ruský diplomat zároveň obvinil európske armády, že nacvičujú scenáre útoku na Kaliningradskú oblasť. Podľa jeho tvrdení sa počas cvičení pod hlavičkou Joint Expeditionary Force trénujú operácie ako námorná blokáda či obsadenie tohto strategického územia.
Táto vojenská skupina vedená Britániou združuje viacero krajín severnej Európy vrátane škandinávskych a pobaltských štátov.
Obvinenia voči NATO
Moskva zároveň kritizuje aktivity NATO v Baltskom mori, najmä operáciu Baltic Sentry. Podľa Gruška aliancia ohrozuje civilnú lodnú dopravu a zasahuje do ekonomických záujmov Ruska tým, že obmedzuje námorné trasy.
„NATO sa vedome vydáva cestou eskalácie,“ vyhlásil.
Strategické územie s vysokým rizikom
Kaliningradská oblasť predstavuje z pohľadu bezpečnosti citlivý bod. Ide o ruský región medzi Poľskom a Litvou – teda priamo v kontakte s členskými štátmi NATO.
Analytici dlhodobo upozorňujú, že práve odtiaľ by Moskva mohla v prípade konfliktu viesť útok na alianciu. Zároveň existujú obavy, že Rusko by mohlo prípadnú agresiu zdôvodňovať ochranou ruskojazyčného obyvateľstva.
