WASHINGTON - Vyjadrenia Donalda Trumpa o Kube sprevádzajú konkrétne kroky armády. Pentagon podľa dostupných informácií pracuje s plánmi možnej intervencie.
Vzťahy medzi USA a Kubou sa opäť dostávajú na kritickú úroveň. Dôvodom sú nielen ostré výroky amerického prezidenta Donalda Trumpa, ale aj zákulisné kroky armády, ktorá sa pripravuje na možné scenáre ďalšieho vývoja.
Podľa informácií, ktoré zverejnil denník USA Today, dostali americké ozbrojené sily konkrétne pokyny pre prípad, že by prezident rozhodol o priamej intervencii. Dva zdroje oboznámené so situáciou potvrdili, že Pentagón spolu s južným veliteľstvom United States Southern Command už pracujú s krízovými plánmi.
Tlak rastie aj v ekonomike
Situáciu na ostrove zhoršuje aj hospodárska kríza. Po tom, čo Washington začiatkom roka výrazne obmedzil dodávky ropy, čelí Kuba vážnym problémom v energetike aj doprave. Výpadky elektriny a narušené fungovanie infraštruktúry patria medzi najviditeľnejšie dôsledky.
Trumpove slová vyvolali rozruch
Prezident Donald Trump sa k vývoju vyjadril bez diplomatických zábran. V rozhovore pre USA Today naznačil, že Spojené štáty majú v rukách viacero možností.
„Môžem s Kubou urobiť, čo uznám za vhodné. Či už ju oslobodím, alebo prevezmem kontrolu, je to na nás,“ vyhlásil. Zároveň pripomenul, že Havana podľa neho signalizovala záujem o dohodu, no Washington je pripravený konať aj inak, ak to bude považovať za potrebné.
Havana reaguje ostrým tónom
Kubánsky prezident Miguel Díaz-Canel odmietol akékoľvek náznaky nátlaku. V rozhovore pre Newsweek zdôraznil, že krajina je pripravená brániť sa. „Budeme bojovať. Pre nás znamená obeta za vlasť život,“ odkázal.
Zvrat po rokovaniach
Napätie je o to väčšie, že ešte nedávno sa hovorilo o možnom zlepšení vzťahov. Obe strany v marci rokovali o ekonomickej dohode, ktorá mala priniesť uvoľnenie dlhodobého napätia.
Situáciu však zásadne ovplyvnili udalosti vo Venezuela. Počas januárovej operácie v Caracase americké jednotky zasiahli proti bezpečnostným zložkám prezidenta Nicolása Madura, pričom medzi zasiahnutými boli aj kubánski príslušníci. Podľa dostupných informácií zohrávali kubánske zložky významnú úlohu v ochrane venezuelského režimu.
Dlhodobý konflikt
Úvahy o vojenskom zásahu na Kube nie sú vo Washingtone nové. Objavujú sa pravidelne už od polovice 20. storočia, keď sa ostrov po revolúcii pod vedením Fidela Castra priklonil k Sovietskemu zväzu a komunizmu.
Jediným pokusom o priame zvrhnutie režimu bola invázia v Zátoke svíň. Operácia podporovaná CIA sa však skončila rýchlym neúspechom a výrazne posilnila postavenie Castrovej vlády.
Hoci zatiaľ nepadlo žiadne rozhodnutie o zásahu, kombinácia vojenských príprav, ostrých vyjadrení a zhoršujúcich sa vzťahov naznačuje, že situácia medzi USA a Kubou zostáva mimoriadne napätá.
