BRUSEL - Členské štáty Európskej únie v pondelok v Bruseli schválili nové sankcie voči 19 iránskym predstaviteľom a subjektom, ktorí sú podľa nich zodpovední za závažné porušovanie ľudských práv v krajine.
Dohoda EÚ
Veľvyslanci členských štátov EÚ sa na reštriktívnych opatreniach dohodli už predošlú stredu, rozhodnutie teraz jednomyseľne potvrdili aj ministri zahraničných vecí. Slovensko na zasadnutí zastupuje šéf diplomacie Juraj Blanár.
Rada EÚ uvalila nové sankcie na 16 osôb a tri subjekty vrátane námestníka iránskeho ministra vnútra pre bezpečnosť a presadzovanie práva, ako aj niekoľkých veliteľov Zboru islamských revolučných gárd (IRGC), ktorí sa priamo podieľali na násilnom potlačení nedávnych protestov v krajine.
Postihnuté jednotky IRGC
Rada okrem toho na sankčný zoznam zaradila 27. divíziu iránskych Revolučných gárd pomenovanú po prorokovi Mohamedovi (Sepáh-e Mohammad Rasúl Alláh), zodpovednú za bezpečnosť v Teheráne a v jeho okolí. Na sankčnom zozname pribudol aj Zbor islamských revolučných gárd Imáma Rezu, provinčná jednotka IRGC v provincii Chorásán Razáví, kde boli zásahy proti protestom obzvlášť brutálne.
Sankcie pre súdnictvo a aktivistov
Sankcie sa budú vzťahovať aj na členov súdnictva, ktorí sa podieľali na trestných stíhaniach mierumilovných demonštrantov a občianskym angažovaným osobám vrátane obhajcov práv žien, ako aj na novinárov a politických oponentov kritických voči úradom. Niektorí zo zaradených sú zodpovední za vynucovanie priznaní, porušovanie záruk spravodlivého súdneho procesu a udeľovanie neprimerane prísnych trestov mierumilovným aktivistom.
Na sankčnom zozname figuruje aj šéf iránskeho úradu pre väznice, bezpečnosť a vzdelávacie opatrenia. Počas jeho pôsobenia boli v iránskych väzniciach zdokumentované závažné porušovania ľudských práv vrátane mučenia a iných foriem krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania či trestania, ako je vykonávanie trestu smrti na mladistvých páchateľoch, svojvoľné zadržiavanie a fyzické týranie politických disidentov a osôb patriacich k etnickým a náboženským menšinám, prípady sexuálneho násilia či nátlaku voči väzenkyniam.
Porušovania ľudských práv vo väzniciach
Počas jeho pôsobenia boli v iránskych väzniciach zdokumentované závažné porušovania ľudských práv, vrátane mučenia a iných foriem krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania či trestania. Medzi tieto porušenia patrilo vykonávanie trestu smrti na mladistvých páchateľoch, svojvoľné zadržiavanie a fyzické týranie politických disidentov a osôb patriacich k etnickým a náboženským menšinám. Boli zdokumentované tiež prípady sexuálneho násilia a nátlaku voči väzenkyniam.
Sankcie platia aj pre spoločnosť Naji Research and Development Company (NRDC), iránsku firmu poskytujúcu IT služby a poradenstvo, ktorá je zodpovedná za vývoj mobilnej aplikácie Nazer. Iránske orgány činné v trestnom konaní ju používajú ako nástroj na sledovanie a kontrolu občanov. Sankcie sa budú týkať tiež šéfa teheránskej kybernetickej polície, ktorá zohráva kľúčovú úlohu pri filtrovaní internetu, cenzúre, kontrole obsahu sociálnych médií a nespravodlivom stíhaní občanov v súvislosti s digitálnym obsahom. Reštriktívne opatrenia v rámci režimu za závažné porušovanie ľudských práv v Iráne sa v súčasnosti vzťahujú na celkovo 263 osôb a 53 subjektov.
Vysoká predstaviteľka pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku EÚ Kaja Kallasová uviedla, že tento krok vysiela Teheránu jasný signál, že nemôže stavať svoju budúcnosť na represii. „EÚ naďalej vyvodzuje zodpovednosť voči Iránu. Zatiaľ čo vojna v Iráne pokračuje, EÚ bude chrániť svoje záujmy a stíhať osoby zodpovedné za domáce represie,“ uviedla minulý týždeň na sociálnej sieti X.
Masívne protivládne protesty
Islamskú republiku na prelome tohto roka zasiahli masívne demonštrácie v Teheráne, ktoré vyplynuli z prudko sa zhoršujúcej ekonomickej situácie a postupne prerástli do rozsiahlych protivládnych protestov po celej krajine.
Bezpečnostné zložky ich násilne potlačili. Podľa ľudskoprávnych organizácií prišlo o život viac než 7000 ľudí, iránska vláda priznala 3000 obetí a násilnosti označila za „teroristické činy“ podporované Spojenými štátmi a Izraelom. Od konca februára je Irán cieľom pokračujúcich amerických a izraelských útokov, na ktoré reaguje odvetnými údermi na Izrael a štáty Perzského zálivu. Vo vojne na Blízkom východe prišli o život tisíce ľudí, spôsobil vysídlenie státisícov obyvateľov a viedol k prudkému rastu cien ropy.
