MOSKVA - Napätie medzi Ruskom a Západom opäť stúpa. Ruská štátna televízia predstavila zoznam amerických miest, ktoré by sa v prípade jadrovej vojny mohli stať prvými cieľmi. Moskva zároveň ostro reaguje na plány Fínska zapojiť sa do jadrového plánovania NATO.
Televízny program ukázal zoznam amerických miest
V ruskom štátnom vysielaní sa objavila grafika s pätnástimi mestami Spojených štátov, ktoré by podľa tamojších komentátorov mohli byť medzi prvými cieľmi v prípade jadrového konfliktu. Na zozname sa objavili veľké metropoly vrátane New Yorku či Honolulu na Havaji.
Súčasne Moskva posiela ostré odkazy do severnej Európy. Reaguje totiž na úvahy fínskej vlády o zmene legislatívy, ktorá by v budúcnosti umožnila rozmiestnenie jadrových zbraní na území krajiny.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov podľa vyjadrení citovaných médiami upozornil, že takéto kroky by mohli zvýšiť napätie na kontinente. „Toto vyhlásenie sme zaznamenali a vedie k eskalácii napätia v Európe,“ uviedol Peskov. „Ak by nás Fínsko ohrozovalo, prijmeme primerané opatrenia,“ dodal.
Kritériá výberu cieľov
Podľa komentátorov v ruskej televízii analyzovali vojenskí experti viacero faktorov, ktoré by mohli ovplyvniť výber potenciálnych cieľov.
Medzi hlavné kritériá patrili:
- hustota obyvateľstva
- možnosti evakuácie
- pripravenosť záchranných systémov
- blízkosť strategických vojenských zariadení
Medzi pravdepodobnými cieľmi by sa podľa týchto analýz nachádzalo aj hlavné mesto Washington D.C.
Na zozname sa však objavili aj menej známe lokality, ktoré majú význam najmä z vojenského hľadiska.
Strategické základne v americkom vnútrozemí
Mesto Shreveport v štáte Louisiana je blízko jednej z najsilnejších jadrových základní amerického letectva.
V Cheyenne v štáte Wyoming sa nachádza jedno z najdôležitejších veliteľských centier pre riadenie amerických medzikontinentálnych rakiet.
Ďalším bodom je Great Falls v Montane, ktoré leží len niekoľko kilometrov od základne Malmstrom Air Force Base. Tá dohliada na stovky jadrových raketových síl v severnej časti Spojených štátov.
Na zoznam sa dostalo aj mesto Los Angeles, a to nielen pre veľký počet obyvateľov, ale aj pre jeho význam ako centra prístavov, leteckého a kozmického priemyslu či obranného sektora.
Fínsko chce odstrániť právne prekážky
Napätie medzi Moskvou a Helsinkami sa zvyšuje aj kvôli plánom Fínska zapojiť sa plnohodnotne do jadrového plánovania NATO.
Fínsky prezident Alexander Stubb počas návštevy Indie vysvetlil, že vláda chce odstrániť legislatívne obmedzenia, ktoré dnes bránia umiestneniu jadrových zbraní na fínskej pôde.
Podľa jeho slov nejde o reakciu na bezprostrednú bezpečnostnú hrozbu, ale o snahu umožniť krajine plnú účasť na strategickom plánovaní aliancie. Takýto scenár by však prichádzal do úvahy najmä v prípade veľkého globálneho konfliktu.
Fínsko má s Ruskom spoločnú hranicu dlhú približne 830 míľ, čo je vzdialenosť porovnateľná s trasou medzi Land’s End a John O’Groats vo Veľkej Británii.
Krajina vstúpila do NATO v roku 2023, čím sa podľa analytikov zásadne zmenila bezpečnostná rovnováha v severnej Európe. Moskva tento krok dlhodobo označuje za ohrozenie svojich bezpečnostných záujmov.
Posilňovanie armád na oboch stranách
V poslednom roku Rusko výrazne zvýšilo vojenskú prítomnosť pri fínskej hranici.
Satelitné snímky ukazujú rozširovanie kasární, skladov techniky aj infraštruktúry pre letectvo v blízkosti hranice.
Na tieto kroky reagujú aj Helsinky. Fínsko plánuje v roku 2026 uskutočniť 122 vojenských cvičení a zároveň bude hostiť jednotky NATO v rámci projektu Forward Land Forces.
Severná Európa ako nový bod napätia
Sever Európy sa tak postupne mení na jeden z nových strategických uzlov aliancie NATO.
Napätie medzi oboma krajinami má pritom hlboké historické korene. Fínsko bolo v rokoch 1809 až 1917 súčasťou Ruskej ríše a počas druhej svetovej vojny prišlo o rozsiahle územia Karélie, ktoré dnes patria Rusku.
Práve táto historická skúsenosť stále ovplyvňuje bezpečnostné uvažovanie oboch štátov.
