LONDÝN - Vedci upozorňujú na desivý scenár globálnej jadrovej vojny. Analýza naznačuje, že prežitie civilizácie by bolo mimoriadne nepravdepodobné.
Vedci modelovali následky globálnej jadrovej vojny
Vedecká analýza vyvolala medzinárodnú pozornosť. Výskumníci upozorňujú, že rozsiahly jadrový konflikt by mohol spôsobiť smrť miliárd ľudí a zásadne zmeniť podmienky života na planéte.
Podľa štúdie publikovanej vo vedeckom časopise Nature by globálna jadrová vojna mohla zničiť veľkú časť svetovej populácie. Vedci odhadujú, že v extrémnom scenári by mohlo zahynúť približne päť miliárd ľudí.
Niektoré krajiny by však podľa analýzy mali výrazne väčšiu šancu prežiť katastrofu než ostatné.
Austrália a Nový Zéland ako najpravdepodobnejší „preživší“
Výskumníci upozorňujú, že najlepšie predpoklady na prežitie by mali Austrália a Nový Zéland. Obe krajiny majú podľa nich výhodu v geografickej izolácii a relatívne stabilných podmienkach pre poľnohospodárstvo.
Aj v ich prípade by však život po jadrovom konflikte vyzeral úplne inak než dnes.
Teploty až desiatky miliónov stupňov
Expertka na jadrové zbrane Annie Jacobsonová analyzovala možné dôsledky globálnej vojny vo svojej knihe Nuclear War: A Scenario. Pri jej príprave vychádzala zo vedeckých štúdií aj z rozhovorov s odborníkmi na obranu.
Podľa jej analýzy by použitie približne 12-tisíc jadrových hlavíc, ktoré sa dnes nachádzajú vo svete, spôsobilo ničivé explózie. „V ohnivých guliach by bez pochýb zahynuli stovky miliónov ľudí,“ uviedla Jacobsonová v podcaste The Diary of a CEO.
V jadre explózie môžu teploty krátkodobo dosiahnuť až desiatky miliónov stupňov Celzia.
Aj vzdialené regióny by čelili katastrofe
Katastrofa by však nezasiahla len oblasti priamych zásahov. Výbuchy by do atmosféry vyniesli obrovské množstvo sadzí a prachu, čo by viedlo k tzv. jadrovej zime.
Takéto ochladenie by mohlo zničiť globálne poľnohospodárstvo. „Miesta ako Iowa či Ukrajina by sa na desať rokov premenili na zasneženú krajinu,“ uviedla Jacobsonová. Kolaps produkcie potravín by podľa nej spôsobil masové hladomory.
Prežitie by neznamenalo návrat k normálnemu životu
Odhaduje sa, že prvé explózie by mohli prežiť približne tri miliardy ľudí. Ich život by však vyzeral radikálne odlišne od dnešného sveta.
Jadrové výbuchy by mohli poškodiť alebo zničiť ozónovú vrstvu, čo by zvýšilo riziko radiácie. Zároveň by sa výrazne znížilo množstvo slnečného svetla dopadajúceho na Zem.
Preživší by čelili nedostatku potravín, extrémnej tme a prudkému poklesu teplôt. „Ľudia by bojovali o jedlo a mnohí by boli nútení žiť pod zemou,“ varuje Jacobsonová.
