WASHINGTON - Prejav amerického prezidenta Donalda Trumpa o stave únie v noci na dnešok trval zhruba hodinu a 48 minút, čo je najdlhšie v dejinách. Šéf Bieleho domu, ktorý v dĺžke prejavu k obom komorám Kongresu prekonal aj svoj minuloročný rekord, sa venoval najmä domácej politike a ekonomike av závere aj zahraničnej politike. Vyhlásil, že USA sú silnejšie a bezpečnejšie ako kedykoľvek predtým. Hovoril okrem iného o rekordnom poklese inflácie, silnejúcej ekonomike, poklese nelegálnej migrácie či bezpečnosti.
Trumpov prejav o stave únie v dĺžke prekonal prejav demokratického prezidenta Billa Clintona z roku 2000, ktorý vtedy hovoril bezmála 90 minút. Zároveň republikánsky prezident prekonal svoj minuloročný prejav, ktorý predniesol krátko po návrate do úradu a ktorý technicky nebol prejavom o stave únie, hoci bol adresovaný obom komorám Kongresu. Vtedy Trump hovoril hodinu a 40 minút.
Historicky najkratší prejav o stave únie predniesol v roku 1972 republikán Richard Nixon, ktorý k zákonodarcom hovoril takmer 29 minút. Zatiaľ čo Trump v prejave spomínal najmä svoje úspechy a načrtával priority v nadchádzajúcom roku, medzi ktorými je okrem iného boj s korupciou či diplomatické riešenie sporu s Teheránom o iránskom jadrovom programe, nevenoval sa témam, kvôli ktorým sa jeho administratíva stala terčom kritiky.
Medzi tieto témy patrí napríklad kontroverzia ohľadom zverejnenia spisov o zosnulom sexuálnom delikventovi Jeffreym Epsteinovi. Mnoho opozičných demokratov v tejto súvislosti naznačilo, že ministerstvo spravodlivosti sa pokúša prezidenta v súvislosti s kauzou Epsteina chrániť a selektívne preto niektoré spisy začernilo či vôbec neodtajnilo.
Epstein bol Trumpovým priateľom, prezident však tvrdí, že priateľstvo ukončil pred mnohými rokmi a že o jeho trestnej činnosti nevedel. Trump sa pôvodne staval proti zverejneniu dokumentov, nakoniec ho však podporil, a to aj pod verejným tlakom svojich priaznivcov. Úrady Trumpa v súvislosti s Epsteinom z ničoho neobvinili.
Prezident v prejave, v ktorom hovoril aj o svojej prísnej migračnej politike, tiež nespomenul dvoch Američanov, Renée Goodovú a Alexa Prettiho, ktorých tento rok zabili imigrační agenti v Minnesote, všimla si stanica CNN.
