BERLÍN - Americký prezident hovorí o rýchlom ukončení vojny, no realita na fronte aj v Moskve vyzerá inak. Podľa bývalého vysokopostaveného dôstojníka Bundeswehru zostáva rozhodujúcim faktorom ruský prezident – a jeho ciele sa nemenia.
Trumpove termíny narážajú na realitu Moskvy
Sľub Donalda Trumpa ukončiť vojnu na Ukrajine do júna považuje brigádny generál vo výslužbe Klaus Wittmann za nerealistický. Ako povedal v diskusii televízie n-tv, Trump už v minulosti stanovoval časové rámce, ktoré zostali bez výsledku.
Podľa Wittmanna nie je rozhodujúce, čo chce Washington, ale čo je ochotný urobiť ruský prezident Vladimir Putin. „Mier závisí od Putina – a ten svoje ciele meniť nechce,“ zdôraznil.
Ukrajina sa nevzdá území
Predstava, že by Kyjev súhlasil s odovzdaním okupovaných oblastí, je podľa bývalého generála iluzórna. Upozorňuje nielen na obmedzenia vyplývajúce z ukrajinskej ústavy, ale aj na situáciu priamo na fronte.
V Doneckej oblasti podľa neho zostáva približne pätina územia mimo ruskej kontroly. „Ide o pevnostný pás miest a poľných opevnení, ktorý ruské jednotky nedokázali prelomiť ani po štyroch rokoch bojov,“ vysvetlil Wittmann.
Ak by sa toto územie Ukrajina vzdala bez boja, Putin by podľa neho „nemal dôvod prestať jasať“. Navyše by sa tým otvorila cesta smerom na Kyjev.
Čo Putin myslí svojimi heslami
Wittmann rozobral aj ruskú rétoriku, ktorú Moskva používa od začiatku invázie. Podľa neho ide o kódované výrazy, za ktorými sa skrývajú konkrétne ciele.
„‚Oslobodenie‘ znamená zničenie ukrajinskej štátnosti a identity, ‚denacifikácia‘ zavedenie bábkovej vlády,“ vysvetlil. „‚Demilitarizácia‘ je snaha zakotviť bezbrannosť Ukrajiny a ‚neutralita‘ vytvára vákuum pre ďalší útok,“ dodal.
Bezpečnostné záruky ako slabé miesto mieru
Ak by sa vôbec uvažovalo o mierovej dohode, najväčším problémom sú podľa Wittmanna bezpečnostné garancie. Demilitarizovaná zóna by si vyžadovala stiahnutie oboch armád približne 30 kilometrov od línie kontaktu.
Návrhy na letecký dohľad alebo umiestnenie jednotiek v susedných štátoch považuje za nedostatočné. „To všetko je málo. Pre Putina je diplomacia súčasťou vedenia vojny,“ varuje a dodáva, že ruský prezident sa snaží americkú administratívu zdržiavať a získavať čas.
Rusko slabne, straty sú obrovské
Wittmann odporúča pokračovať v dvojbodovej stratégii Európskej únie, ktorú už minulý rok predstavila šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová – teda ďalej oslabovať Rusko a zároveň posilňovať Ukrajinu.
„Rusko nie je v žiadnom prípade neporaziteľné,“ zdôraznil bývalý generál. Poukázal na vysoké straty ruskej armády a zmenu taktiky. Veľké mechanizované útoky takmer zmizli, ruské jednotky dnes útočia v malých skupinách, často pešo alebo na motocykloch.
„Sú to chudáci vojaci, ktorí vo veľkej miere bežia v ústrety vlastnej smrti,“ povedal Wittmann.
Čísla hovoria jasne
Podľa najnovších údajov ukrajinského generálneho štábu prišlo Rusko od začiatku invázie o viac než 1,2 milióna vojakov. Americký think-tank Center for Strategic and International Studies odhaduje počet padlých ruských vojakov na približne 325-tisíc.
Napriek týmto stratám však Putin vojnu vojensky ukončiť nedokáže, tvrdí Wittmann. Pokračuje preto v snahe posilniť svoju vyjednávaciu pozíciu, šíri predstavu blížiacej sa veľkej ofenzívy a zároveň pokračuje v leteckom terore proti civilnému obyvateľstvu Ukrajiny.
„Vzdať sa nie je možnosť. Ukrajinci držia spolu,“ uzavrel bývalý generál.