TEHERÁN - Zúfalstvo, plač a rady tiel v čiernych vakoch. Zábery z Iránu ukazujú, akú cenu si vyžiadal tvrdý zásah režimu proti protivládnym protestom. Po dvoch týždňoch nepokojov hlásia ľudskoprávni aktivisti stovky mŕtvych a tisíce zatknutých.
Miesto, kde rodiny hľadajú svojich blízkych
Srdcervúce zábery zverejnené v uplynulých dňoch zachytávajú iránske rodiny, ktoré sa pri Teheráne snažia identifikovať telá svojich zabitých príbuzných. Pred budovou Forenzného medicínskeho centra Kahrizak ležali v radoch desiatky tiel uzavretých v čiernych vakoch.
Niektorí ľudia sa zrútili v hlasnom náreku, iní sa v tichu skláňali nad telami rozloženými na zemi. Na jednom z videí je vidieť muža, ktorý s trasúcimi sa rukami rozopína vak, zatiaľ čo ďalší sa k nemu náhlivo pridáva, aby sa pozrel dovnútra.
Bilancia po dvoch týždňoch protestov
Drastické scény prišli v čase, keď počet obetí po dvoch týždňoch celoštátnych nepokojov prudko vzrástol. Podľa dostupných údajov si zásahy bezpečnostných zložiek vyžiadali najmenej 544 životov.
Nepokoje vypukli koncom decembra v reakcii na hlbokú ekonomickú krízu, rastúcu infláciu a kolabujúcu menu. Postupne sa však z protestov proti drahote stala najvážnejšia výzva pre iránsky režim za posledné roky.
Trump: Armáda má na stole tvrdé možnosti
Vývoj v Iráne pozorne sleduje aj Washington. Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že chce Teherán dotlačiť k rokovaniam, no zároveň otvorene hovorí o možnosti vojenského zásahu v reakcii na krvavé potláčanie demonštrácií.
Podľa zdrojov z prostredia americkej administratívy Trump a jeho tím pre národnú bezpečnosť zvažujú viacero scenárov – od kybernetických útokov až po priame údery Spojených štátov alebo Izraela.
„Armáda sa tým zaoberá a máme na stole veľmi tvrdé možnosti,“ povedal Trump novinárom na palube lietadla Air Force One. Na otázku, ako by USA reagovali na iránske hrozby odvety, odpovedal: „Ak to urobia, zasiahne ich to v mierke, akú ešte nezažili.“
Rokovania áno, ale čas sa kráti
Trump zároveň tvrdí, že jeho administratíva pripravuje stretnutie s iránskymi predstaviteľmi. Pripustil však, že rastúci počet obetí a zatknutých môže situáciu urýchliť.
„Myslím si, že sú unavení z toho, ako ich Spojené štáty tlačia,“ povedal prezident. „Irán chce rokovať.“
Vzápätí však dodal, že hoci sa stretnutie chystá, Spojené štáty môžu byť nútené konať ešte predtým, než sa uskutoční. „Irán sa ozval a chce rokovať. Ale to, čo sa deje, nás môže donútiť konať skôr,“ uviedol.
Kto sú obete
Podľa odhadov organizácie Human Rights Activists in Iran (HRANA), ktoré boli zverejnené v nedeľu, tvoria väčšinu mŕtvych samotní demonštranti. Zo 544 obetí má byť najmenej 496 protestujúcich, zvyšok – 48 ľudí – pochádza z radov bezpečnostných síl.
Za rovnaké obdobie bolo podľa HRANA zadržaných viac než 10 600 ľudí. Režim pritom čelí kritike aj za úplný výpadok internetu a komunikácií, ktorý trvá už niekoľko dní a znemožňuje nezávislé overovanie informácií.
Najvážnejšia kríza za roky
To, čo sa začalo ako protest proti zhoršujúcej sa životnej úrovni, sa dnes mení na otvorený konflikt medzi režimom a časťou spoločnosti. Zábery z Kahrizaku sú len jedným z mnohých dôkazov, že Irán prechádza obdobím, ktoré môže zásadne ovplyvniť jeho budúcnosť.
