PRAHA - Jej nevšedný komediálny talent doslova zažiaril na plátne v ére 30. rokov. Koniec života však pre ňu bol neveselý. Nataša Gollová skončila v domove dôchodcov, kam ju už kolegovia navštevovať nechodili.
Nataša Gollová sa narodila 27. februára 1912 v Brne ako Nataša Hodáčová. Jej otcom bol český konzervatívny politik František Xaver Hodáč, matka bola maliarka. Krstné meno dostala podľa hrdinky románu Vojna a mier z pera Leva Nikolajeviča Tolstého. Pseudonym si vybrala podľa svojho starého otca s matkinej strany, historika Jaroslava Golla.
Zmaturovala na Gymnáziu Elišky Krásnohorskej v Prahe a začala študovať na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej. Napokon však prevládol vzťah k umeniu a pred dokončením štúdia dala Nataša prednosť hereckej dráhe. Študovala scénický tanec aj herectvo.
V rokoch 1932 – 1934 hrala na doskách Českého divadla v Olomouci, v roku 1935 dokonca aj v Slovenskom národnom divadle. Napokon bola celých desať rokov členkou súboru Divadla na Vinohradech (do roku 1945). „Jej komika mala vtip a inteligenciu, ktorou oplývala aj v súkromnom živote,“ napísal o herečke portl csfd.cz. Zahrala si Oféliu v Hamletovi, Noru, Olíviu v ďalšej Shakespearovej hre Večer trojkráľový. Postupne sa profilovala ako predstaviteľka charakterových komických úloh.
Pred kamerou stála v dnes už málo známej snímke Kantor ideál, ktorú v roku 1932 nakrútil Martin Frič. Práve tento režisér sa o sedem rokov neskôr zaslúžil o to, že sa z Gollovej stala hviezda. Po niekoľkých menej výrazných úlohách si zahrala v legendárnej komédii Kristián, hoci nie titulnú rolu stvárnila tu submisívnu manželku hlavného hrdinu v podarí Oldřicha Nového.
Skutočným prielomom bola bláznivá komédia Eva tropí hlouposti nakrútená podľa knihy vtedy len 22-ročnej autorky Fan Vavřincovej. Film plný situačného humoru bol hereckým koncertom Gollovej, ktorej sekundoval Oldřich Nový, tentoraz v úlohe jej brata. „Je jemná, lyrická, naivná, bezprostredná, spontánna, úprimná, temperamentná. Je to skrátka typ bláznivého dievčaťa, ktorý bude divák bude milovať,“ hovoril o herečke Martin Frič.
Celkovo v roku 1939 hrala v ôsmich filmoch. Ďalšie dve úspešné komédie prišli v roku 1941 a opäť v réžii Martina Friča. A Gollová v nich hrala zasa vo dvojici s Oldřichom Novým. Popri romantickej veselohre Hotel Modrá hvězda bol skutočným trhákom Roztomilý člověk bláznivý príbeh, v ktorom oboch hlavných hrdinov v podaní Nového a Gollovej spájala rovnaká záľuba mystifikovať svoje okolie.
Po vojne Natašu Gollovú krivo obvinili z kolaborácie, na sklonku vojny pritom odišla ako zdravotná sestra do Terezína, kde dostala škvrnitý týfus. V rokoch 1947 pôsobila v Jihočeskom divadle v Českých Budějoviciach (1947 – 1950) a potom zasa v Prahe v Divadle na Fidlovačce (1952 – 1953), v Divadle ABC (1955 – 1962) a jej poslednou scénou sa stali Městská divadla pražská (1962 – 1971).
Po sedemročnej pauze sa objavila ako tajomná Sirael v známej a divácky obľúbenej snímke Císařův pekař – Pekařův císař opäť v réžii Martina Friča (1951). Potom však dostávala Nataša Gollová už len menšie úlohy. Spomenúť možno televíznu snímku Drahý zosnulý (František Filip, 1964) a filmy Fantom z Morrisvillu (Bořivoj Zeman, 1966), či Spalovač mrtvol (Juraj Herz, 1968).
Väčší priestor dostala v komédii Drahé tety a já Zdeňka Podskalského (1974), kde s Evou Svobodovou tvorila dvojicu popletených starších dám. „Babičky a ‚Drahé tety‘ hrám rovnako rada, ako som hrávala Helenky a Evy zamladi,“ povedala Gollová.
Objavila sa v slovenskom filme Dobrí ľudia ešte žijú (Peter Opálený, 1979). Naposledy ju diváci mohli vidieť v seriáli Sanitka (1984). V tom čase trpela zdravotnými problémami a samotou, ktorú si kompenzovala alkoholom.
Posledné roky života trávila v domove dôchodcov. „Na Vianoce to na mňa zrazu doľahlo. Veľa ľudí odtiaľto má príbuzných a tí si ich berú domov, to sú tí vyvolení. A u zostali na tie Vianoce len také trosky. A ja som z toho bola taká deprimovaná, že doktor si napísal: Pani Gollová prišla so strašnou depresiou z Vianoc strávených v domove dôchodcov. Ja som mu to vysvetlila, že to bolo naozaj tým, že tu skutočne zostali len tí, čo nemajú žiadnych príbuzných,” povedala vo svojom poslednom rozhovore pre Český rozhlas.
Prehovorila aj o kolegoch, ktorí za ňou prestali chodiť na návštevy. „A jedna vec ma naozaj mrzí. Zistila som, že sem herci, kolegovia strašne neradi chodia. Oni sa toho nejako boja. Do nemocnice pokojne, za mnou chodili napríklad aj do tých Bohníc, aj na to interné, kde je napríklad 5 žien na jednej izbe, to im vôbec nevadilo, ale do domova dôchodcov neprídu,” posťažovala sa. Nataša Gollová zomrela v spánku 29. októbra 1988.
