TEHERÁN/JERUZALEM/MOSKVA - V čase prudkého regionálneho napätia sa medzi dvoma tradičnými nepriateľmi uskutočnila neoficiálna výmena signálov, ktorá, aspoň dočasne, znížila riziko prvej útočnej akcie medzi nimi.
Správa, o ktorej sa len šepká
V závere decembra 2025 si Irán a Izrael prostredníctvom tretej strany vymenili utajené správy, ktoré naznačujú ochotu nevykonať prvý útok bez predchádzajúcej provokácie druhej strany. Takéto tiché diplomatické uistenia sa uskutočnili za zdanlivo uzavretými dverami a neboli sprevádzané verejnými vyhláseniami či oficiálnymi dokumentmi, uvádza denník Washington Post.
Podľa analýzy išlo o udalosť mimoriadne nezvyčajnú, pretože oba štáty sú desaťročia považované za nepriateľov s vysokým stupňom nedôvery. Výmenené signály však naznačujú aspoň dočasné zníženie pravdepodobnosti prvej útočnej akcie ako reakcie na obavy z náhodnej eskalácie alebo neúmyselného konfliktu.
V pozadí rozsiahle regionálne napätie
Táto situácia sa odohráva v kontexte pretrvávajúceho napätia na Blízkom východe, ktoré zahŕňa rôzne konflikty a protesty, najmä v susednom Iráne, kde vládne ozbrojené zásahy proti demonštrantom a rozsiahle obete. Iránci zároveň prešli obdobím významných vnútorných nepokojov, ktoré ešte viac zvyšujú nestabilitu v regióne.
V dôsledku týchto zložitých okolností sa aktéri, ktorí nemajú medzi sebou otvorené diplomatické kanály, rozhodli pre nepriame potvrdenia o záujme vyhnúť sa provokácii, hoci tento krok nezaručuje dlhodobé zmeny vo vzťahoch.
Rusi ako sprostredkovatelia
Podľa dostupných informácií bola výmena správ sprostredkovaná prostredníctvom Ruska, ktoré hrá úlohu medzičlánku v komunikácii medzi Teheránom a Jeruzalemom. Rusko tak vystúpilo v pozícii, ktorá by mohla znížiť napätie v regióne, aj keď je stále neisté, či bola táto komunikácia koordinovaná alebo podporovaná aj inými veľmocami.
Aké je skutočné znenie týchto signálov?
Podľa informácií si obe strany navzájom dali najavo, že nepotrebujú začať konflikt ako prví, pokiaľ sa necítia priamo ohrození útokom druhej strany. V praxi teda Irán zhruba naznačil, že nevykoná útočnú akciu bez predchádzajúcej provokácie, a Izrael tým istým spôsobom odpovedal, že nemá v úmysle zaútočiť bez dôvodu.
Takéto dohody nie sú právne záväzné — ide skôr o skryté diplomatické signály uvoľňujúce krátkodobé napätie bez toho, aby vznikla formálna dohoda alebo memorandum. To znamená, že ak by sa politická situácia výrazne zmenila alebo by došlo k novej provokácii, tento „pakt“ nemá mechanizmus na jeho udržanie či vynútenie.
Nie je to mierová zmluva
Je dôležité zdôrazniť, že to, o čom správy hovoria, nie je mierová dohoda v tradičnom zmysle slova — žiadna zmluva so záväznými článkami či podpismi nebola zverejnená, a obidve krajiny si aj naďalej zachovávajú nepriateľský postoj v oficiálnych vyhláseniach.
Tento krok je skôr politickým a takticky motivovaným cieľom minimalizovať riziko priamej konfrontácie v čase, keď obaja aktéri čelia významným vnútorným aj vonkajším výzvam.
