VIEDEŇ - Historická zásluha, hotová socha a roky čakania. Spor o pamätník poľského kráľa Jána III. Sobieskeho opäť rozdelil Viedeň a prerástol do diplomatického aj politického konfliktu, v ktorom sa mieša história, súčasná politika, aj obavy z napätia v spoločnosti.
Projekt starý viac než desaťročie
Diskusia o uctení si poľského panovníka Jána III. Sobieského sa vo Viedni vracia v pravidelných vlnách. Prvé návrhy na osadenie jeho sochy na vrchu Kahlenberg vznikli už v roku 2013. Mestské vedenie projekt formálne schválilo o päť rokov neskôr.
Napriek tomu sa pamätník dodnes neobjavil na mieste. Socha je dokončená a nachádza sa v Poľsku, no jej presun do Rakúska bol zastavený krátko pred minuloročnými komunálnymi voľbami.
Stopka tesne pred voľbami
Rozhodnutie zastaviť prípravy prijala mestská radná pre kultúru Veronica Kaup-Haslerová zo Sociálnodemokratickej strany Rakúska SPÖ. Vedenie mesta argumentovalo tým, že pamätník by mohol byť zneužitý na roznecovanie protitureckých a islamofóbnych nálad.
Podľa radnice by nové monumenty mali zodpovedať dnešnému pohľadu na dejiny a citlivo pracovať s historickým kontextom, aby neprispievali k polarizácii spoločnosti.
Vyvážený výklad dejín alebo ideológia
Minulý týždeň sa do kritiky zapojila aj poslankyňa viedenského zemského snemu za socialistov Aslıhan Bozatemurová, ktorej rodina pochádza z Turecka uviedla, že pamätníky majú dejiny zobrazovať vyvážene a nesmú sa stať nástrojom vylučovania či diskriminácie.
Server Exxpress zároveň pripomenul staršiu mediálnu kritiku političky pre jej údajné kontakty na kruhy blízke tureckej vládnej strane AKP prezidenta Recepa Tayyipa Erdoğana.
Poľsko stráca trpezlivosť
Ostrosť sporu sa preniesla aj do diplomatickej roviny. Poľské veľvyslanectvo vo Viedni otvorene vyjadrilo nespokojnosť s dlhoročným odkladaním projektu. Veľvyslanec Zenon Kosiniak-Kamysz pre denník Heute uviedol, že Viedeň má voči Sobieskemu historický dlh a Poľsko je pripravené obnoviť rokovania o dôstojnom pamätníku.
Mesto však tvrdí, že na Kahlenbergu už Sobieského pamiatka existuje. Podľa veľvyslanca ide len o prázdny podstavec s takmer nečitateľným nápisom, ktorý podľa neho nemôže nahradiť skutočný monument.
Argument s dvojitým metrom
Poľská strana zároveň poukazuje na to, že vo Viedni stoja pamätníky aj osobnostiam, ktoré sú z historického hľadiska mimoriadne kontroverzné. Medzi nimi je aj socha revolucionára Che Guevaru či pamätná tabuľa sovietskeho diktátora Josifa Stalina.
Podľa diplomatov je preto nepochopiteľné, prečo má byť práve pamätník kráľa, ktorý sa podieľal na záchrane mesta, považovaný za problematický.
Opozícia hovorí o fraške
Tvrdá kritika zaznieva aj z rakúskej opozície. Zástupca Rakúskej ľudovej strany ÖVP Jan Ledochowski označil dlhoročnú existenciu prázdneho podstavca za hanbu mestského vedenia, ktoré tvoria sociálni demokrati a liberálna strana NEOS.
Podobne sa vyjadril aj predseda viedenského klubu Slobodnej strany Rakúska FPÖ Maximilian Krauss, podľa ktorého ide o prejav ideologického skresľovania dejín.
Kto bol Sobieski v skutočnosti
Poľský kráľ Ján III. Sobieski zohral kľúčovú úlohu pri prelomení osmanského obliehania Viedne v roku 1683. Rozhodujúci moment prišiel v bitke na Kahlenbergu, kde sa preslávila najmä poľská ťažká jazda – husári.
Víťazstvo však nebolo dielom jedného muža. Na porážke osmanských síl sa podieľali aj obrancovia mesta a spojenecké armády Habsburgovcov. Sobieského obraz „záchrancu Viedne“ je preto istým zjednodušením, no má pevný historický základ.
