LONDÝN - Vyhlásenie Donalda Trumpa, že dohoda o mieri na Ukrajine je takmer hotová, vyvolalo v Moskve viditeľnú nervozitu. Podľa britského vojenského experta reaguje Kremeľ chaoticky, dezinformáciami a čoraz menej presvedčivými tvrdeniami, čo môže naznačovať, že stráca vplyv nad ďalším vývojom konfliktu.
Keď americký prezident Donald Trump oznámil, že mierová dohoda o vojne na Ukrajine je z jeho pohľadu hotová na 95 percent, v Moskve to nevyvolalo pokoj, ale paniku. Myslí si to britský komentátor a bývalý dôstojník armády Hamish de Bretton-Gordon, ktorý situáciu analyzuje na stránkach denníka The Telegraph.
Podľa neho je nervozita Kremľa viditeľná v tom, ako rýchlo siahol po osvedčených, no čoraz menej účinných nástrojoch – dezinformáciách, nepravdepodobných príbehoch a zúfalých vyhláseniach. Ako príklad uvádza tvrdenie ruského prezidenta Vladimira Putina, že jedno z jeho sídel sa stalo terčom masívneho dronového útoku.
„Mimoriadne tvrdenie, že jeden z mnohých Putinových palácov bol napadnutý 91 dronmi, je ukážkovým príkladom,“ píše de Bretton-Gordon. Pripomína, že tieto objekty sú chránené najmodernejšími ruskými systémami protivzdušnej obrany, ktoré paradoxne chýbajú priamo na fronte. „Dokonca aj ruskí civilisti, s ktorými sa viedli rozhovory, uviedli, že žiadne drony nevideli ani nepočuli,“ dodáva.
Podľa britského experta ide o neobratný pokus narušiť mierový proces, ktorý sa Moskve začína vymykať z rúk. O to vážnejšie je, že pochybnosti sa už nešíria len v zahraničí, ale aj medzi ruským obyvateľstvom. „Keď sa propaganda začne rozpadať doma, režimy ju zvyčajne nasledujú,“ upozorňuje.
Putinova posledná páka
De Bretton-Gordon tvrdí, že Putin si uvedomuje, že mu zostáva už len jedna možnosť – pokúsiť sa rozdeliť Trumpa a ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Po väčšinu uplynulého roka sa pritom zdalo, že Washington je ochotný akceptovať mierový rámec priaznivejší pre Moskvu. Tento prístup sa však podľa neho mení.
„Trump je dnes podstatne menej náchylný na manipuláciu zo strany Kremľa než pred niekoľkými týždňami,“ píše komentátor. Významnú úlohu v tom zohráva aj nenápadné, no účinné zapojenie tzv. koalície ochotných. Tá podľa neho smeruje Biely dom k riešeniu, ktoré síce nie je ideálne pre Ukrajinu, no je pre Rusko oveľa bolestivejšie.
Mier, ktorý bolí obe strany – no viac Moskvu
Navrhované mierové usporiadanie zostáva pre Kyjev mimoriadne nevýhodné. Ukrajina by sa mala vzdať približne 17 percent svojho územia, obmedziť veľkosť ozbrojených síl a čeliť tlaku, aby jej bol znemožnený vstup do Severoatlantickej aliancie (NATO).
Z pohľadu Ruska sa však strategická situácia výrazne zhoršila. „Putin sa vydal na cestu podmanenia Ukrajiny za tri dni. Namiesto toho po štyroch rokoch a pri odhadovaných 1,5 milióna obetí dosiahol zlyhanie v obrovskom meradle,“ hodnotí de Bretton-Gordon.
Zdecimovaná armáda a slabnúca ekonomika
Za kľúčové považuje aj bezpečnostné záruky Spojených štátov a NATO na obdobie 15 rokov, ktoré by v praxi znamenali rozšírenú ochranu Aliancie. Pre Kremeľ je však ešte znepokojujúcejšia Trumpova otvorená debata o možnosti nasadenia západných vojakov na Ukrajine.
„Pre Putina je to najhorší možný scenár. Ani tá najdômyselnejšia propaganda nedokáže takýto výsledok vykresliť inak než ako porážku,“ uvádza autor analýzy v The Telegraph.
Rovnako vážne sú podľa neho ekonomické dôsledky. Pri zmrazenej frontovej línii to má byť práve Trump, kto bude s Kyjevom rokovať o prístupe k vzácnym zeminám v Donbase – nie Putin. K tomu sa pridáva rastúca pravdepodobnosť reparácií a možnosť zabavenia približne 200 miliárd dolárov zo zmrazených ruských aktív.
„Ruská ekonomika, ktorá je už teraz vo voľnom páde, sa tak javí ako čoraz menej udržateľná,“ konštatuje de Bretton-Gordon.
NATO bez USA by podľa experta obstálo
Britský expert upozorňuje ešte na dva faktory, ktoré majú zásadný význam. Prvým je vedomie ruského ministerstva obrany, že jeho armáda v súčasnom stave nepredstavuje pre NATO vážnu hrozbu – a to ani v prípade, že by Spojené štáty stáli bokom.
Druhým faktorom je vývoj na energetických trhoch. „S poklesom cien ropy pod 60 dolárov za barel sa rýchlo vytráca finančné palivo, ktoré poháňa ruskú vojnovú mašinériu. Bez príjmov zbrane jednoducho stíchnu,“ píše komentátor.
„Trump dnes drží Putina pevne pod krkom,“ dodáva. Podľa neho by práve v tejto fáze mali európske krajiny NATO prevziať väčšiu zodpovednosť. „Spoločne disponujú dostatočnou vzdušnou aj pozemnou silou na zabezpečenie bezpečnosti Ukrajiny, ak budú konať jednotne.“
Jadrové hrozby slabnú, objavuje sa opatrný optimizmus
De Bretton-Gordon pripomína, že hoci obavy z jadrovej eskalácie pretrvávajú, rutinné jadrové vyhrážky Kremľa v posledných týždňoch takmer zmizli. Podľa neho to nie je náhoda.
„Moskva si uvedomuje, že jadrové vyhrážanie už európskych lídrov nezastrašuje a že vzájomne zaručená deštrukcia je dnes rovnako relevantná ako počas uplynulých 80 rokov,“ uvádza.
Prvýkrát po dlhom čase podľa neho existuje dôvod na opatrný optimizmus. „Ak Trump udrží tlak na Putina a európske členské štáty NATO budú pokračovať v budovaní dôveryhodnej vojenskej sily – jediného jazyka, ktorému Kremeľ rozumie –, rok 2026 môže Ukrajine priniesť spravodlivý a trvalý mier,“ uzatvára komentátor v denníku The Telegraph.
