PALM BEACH - Americký prezident Donald Trump v pondelok oznámil výstavbu novej a výkonnejšej triedy bojových lodí pre tamojšie námorníctvo, ktoré sa chystá pomenovať po sebe. Informujú o tom agentúry AP a AFP.
Plavidlo triedy Trump „bude najväčšou bojovou loďou v dejinách našej krajiny, najväčšou bojovou loďou v dejinách sveta, aká kedy bola postavená,“ povedal prezident USA novinárom vo svojej rezidencii Mar-a-Lago v americkom štáte Florida spolu so šéfom Pentagónu Peteom Hegsethom, ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom a ministrom námorníctva Johnom Phelanom.
Plán „Zlatej flotily“
Výstavba týchto lodí bude podľa Trumpa súčasťou širšej vízie vytvorenia „Zlatej flotily“; aj keď spočiatku plánuje vybudovať iba dve takéto plavidlá, ich výstavba bude časom pokračovať, dodal. Lode budú podľa neho vážiť 30.000 až 40.000 ton.
Loď bude podľa Trumpa dlhšia a väčšia než bojové lode triedy Iowa z druhej svetovej vojny a bude vyzbrojená nadzvukovými raketami, koľajnicovými delami a vysokovýkonnými lasermi – všetkými technológiami, ktoré námorníctvo stále vyvíja, píše AP.
História bojových lodí
Historicky sa termín bojová loď vzťahoval na veľmi špecifický typ lode – veľké, ťažko obrnené plavidlo vyzbrojené masívnymi delami určenými na bombardovanie iných lodí alebo cieľov na brehu. Tento typ lode bol na vrchole svojho významu počas druhej svetovej vojny a najväčšia z amerických bojových lodí, trieda Iowa, mala výtlak približne 60.000 ton, spresňuje AP.
Po druhej svetovej vojne úloha bojových lodí v moderných flotilách rýchlo ustúpila do úzadia v prospech lietadlových lodí a rakiet dlhého doletu. Americké námorníctvo v 80. rokoch 20. storočia modernizovalo štyri bojové lode triedy Iowa pridaním riadených striel a protilodných striel spolu s modernými radarmi, ale v 90. rokoch 20. storočia boli všetky štyri vyradené z prevádzky. AFP pripomína, že pomenovanie plavidiel menom politických osobností je pocta, ktorá je zvyčajne vyhradená pre tých amerických lídrov, čo už z funkcie odišli.
Trump zopakoval, že Spojené štáty potrebujú Grónsko kvôli národnej bezpečnosti
Americký prezident Donald Trump v pondelok uviedol, že Spojené štáty potrebujú Grónsko nie pre nerastné bohatstvo, ale z dôvodov národnej bezpečnosti, uviedla agentúra Reuters. O tom, že by USA mali získať ostrov, ktorý je poloautonómnym územím Dánska, hovoril tento rok Trump opakovane.
Trump v nedeľu vymenoval osobitného vyslanca pre Grónsko, ktorým bude guvernér Louisiany Jeff Landry. Ten na sociálnych sieťach oznámil, že jeho cieľom v novej funkcii bude pripojenie Grónska k Amerike.
Krok vyvolal novú vlnu kritiky zo strany Dánska, ktoré vyzvalo na rešpektovanie svojej územnej celistvosti a oznámilo, že si v najbližších dňoch predvolá amerického veľvyslanca. K zachovaniu suverenity ostrova vyzvala tiež Európska únia.
Trump svoje plány na získanie Grónska, pri ktorých predtým nevylučoval ani nasadenie vojenskej sily, už skôr zdôvodňoval národnou bezpečnosťou USA. Ostrov s rozlohou 2,17 milióna kilometrov štvorcových má strategický význam a zároveň disponuje veľkým nerastným bohatstvom.
Ostrov obývaný približne 56.000 ľuďmi býval do 50. rokov 20. storočia dánskou kolóniou a v roku 1979 získal čiastočnú autonómiu, keď vznikol jeho parlament. Kodaň má stále pod kontrolou zahraničné záležitosti, obranu či menovú politiku Grónska. V roku 2009 získalo Grónsko možnosť vyhlásiť plnú nezávislosť na základe referenda.
