WASHINGTON/KODAŇ - Po tom, ako Spojené štáty začiatkom roku 2026 podnikli bleskový útok na Venezuelu a zajali tamojšieho prezidenta Nicolása Madura, je každé ďalšie vyjadrenie šéfa Bieleho domu pod drobnohľadom celého sveta. Budúcnosť Grónska je otázna a uvedomujú si to aj krajiny EÚ.
Začiatkom tohto týždňa prišlo od dánskeho premiéra varovanie, že v prípade obsadenia Grónska americkými jednotkami, zničí prezident Donald Trump bezpečnostné záruky, ktoré sú zakotvené v rámci NATO. O šéfovi Bieleho domu je už verejne známe, že medzi jeho hlavné ambície patrí ovládnutie Grónska, ktoré je bohaté na nerastné suroviny.
Obavy o autonómne dánske územie vzrástli po intervencii USA do Venezuely. K celej situácii nepomáhajú ani vyjadrenia amerického prezidenta typu, že "z hľadiska národnej bezpečnosti musíme udržať Grónsko a Dánsko to (bohužiaľ) nedokáže". Ako píše euronews, Grónsko už vyzvalo Trumpa aby od takejto rétoriky ustúpil, pričom k Dánsku, sa už pridali viaceré európske krajiny.
Grónsko vo farbách USA
V sobotu sa dokonca objavil na sociálnych sieťach príspevok Katie Millerovej, manželky vysokopostaveného predstaviteľa Bieleho domu Stephena Millera, kde bolo Grónsko zobrazené vo farbách USA. Informuje o tom DW. Pri obrázku bol dokonca popis, ktorý jedným slovom jasne vyjadroval ciele USA: "SOON (čoskoro)".
Jasné varovanie o možnom rozpade NATO
Dánska premiérka Mette Frederiksenová koncom minulého týždňa takéto tvrdenia rázne odmietla. Podľa jej vyjadrenia je úplne bezpredmetné hovoriť o tom, že USA údajne "musia prevziať" (správu) nad Grónskom. "Washington nemá právo anektovať žiadnu z troch krajín dánskeho kráľovstva (Dánsko, Faerské ostrovy, Grónsko)," povedala.
"Pokiaľ sa Spojené štáty rozhodnú vojensky zaútočiť na inú krajinu NATO, všetkému je koniec, teda aj fungovania NATO ako takého, ktoré vzniklo ako istá forma a záruka bezpečnosti po druhej svetovej vojne."
Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul dodal, že NATO by mohlo rokovať o posilnení ochrany Grónska, ak by to bolo potrebné na odradenie od agresie USA.
Hovorkyňa EÚ pre zahraničnú politiku Anitta Hipperová sa pred médiami vyjadrila, že "Únia je odhodlaná brániť územnú celistvosť svojich členov".
Britský premiér Keir Starmer je názoru, že len Dánsko a Grónsko môžu rozhodovať o budúcnosti grónskeho územia, k čomu sa pripojili aj zvyšné krajiny Škandinávie. "Hranice nemožno meniť s použitím sily," uviedol francúzsky šéf diplomacie Pascal Confavreux.
Strategická poloha na severe
Blízka poloha grónska k ruskému pobrežiu robí z neho strategické územie pre západné krajiny. Navyše USA tam majú zriadenú vojenskú základňu. Jediné upokojujúce slová z úst Donalda Trumpa zazneli vtedy, keď vyhlásil, že o Grónsku je schopný sa baviť zhruba o dva mesiace. "Už stačilo. Nechcem počuť žiadne narážky ani kadejaké fantázie o anexii (Grónska). Sme otvorení dialógu, ale musí sa zachovať medzinárodného právo a vhodné komunikačné spojenie," uviedol.
Trump sa už v decembri začal vyjadrovať o Grónsku v kontexte, akým ospravedlňuje svoju intervenciu do Venezuely. Len teraz namiesto lodí drogových kartelov hovorí o ruskej a čínskej hrozbe. Peking tieto tvrdenia vyvrátil a pohrozil Washingtonu, nech už podobné klamstvá nešíri. Grónsko taktiež obvinilo Trumpa zo šírenia klamstiev, ktorými "len hľadá výhovorku na dosiahnutie vlastných ambícii".
