KIŠIŇOV - Proeurópska Strana akcie a solidarita (PAS) prezidentky Maii Sanduovej získala v nedeľných parlamentných voľbách v Moldavsku viac ako 50 percent hlasov, uviedla ústredná volebná komisia po sčítaní viac ako 99,5 percenta hlasov. Už skôr - po sčítaní viac ako 98 percent hlasov - agentúry APA a DPA napísali, že PAS obhájila parlamentnú väčšinu a že zisk 49,67 percenta hlasov by mal strane zabezpečiť 54 zo 101 kresiel v novom parlamente.
Zatiaľ čo PAS podľa informácií na webe komisie získala priazeň 50,03 percenta voličov, opozičný proruský Vlastenecký blok komunistických a socialistických strán podľa týchto predbežných výsledkov dostal od voličov 24,26 percenta hlasov. Predtým agentúry písali, že tento blok by mohol mať v novom parlamente 27 kresiel.
Ešte pred vyhlásením výsledkov lídra opozície, bývalý proruský prezident Igor Dodon vyhlásil víťazstvo a zvolal na dnešné popoludnie (11.00 h SELČ) demonštráciu pred sídlo parlamentu. Hlasovania, ktoré boli vnímané ako voľba medzi integráciou krajiny do Európskej únie a návratom do sféry vplyvu Moskvy, sa zúčastnilo približne 52 percent voličov.
Moldavsko s 2,4 milióna obyvateľov je kandidátom na členstvo v EÚ od roku 2022. Prozápadná prezidentka Maia Sanduová s väčšinou proeurópskych síl chce pokračovať v reformách nevyhnutných pre vstup do EÚ.
Do parlamentu by sa tiež mali dostať proruské sily z bloku Alternatíva (7,99 percenta) a strany podnikateľa Renáta Usatiiho (6,21 percenta). Prekvapivo päťpercentnú hranicu prekonala aj strana PPDA, kedysi založená za účelom zjednotenia s Rumunskom (5,63 percenta).
Moldavské úrady podľa prezidentky Sanduovej očakávajú v najbližších dňoch pokusy proruských síl o vyvolanie nepokojov, najmä v hlavnom meste Kišiňove. Vyzvala ľudí, aby zostali pokojní napriek všetkým provokáciám.
Súčasná prozápadná vláda opakovane Moskvu obviňuje z zasahovania do vnútorných záležitostí, z dezinformačných kampaní v snahe zvrhnúť vládu a zasahovania do volieb. Moskva tieto obvinenia odmieta.
Moldavsko patrí k najchudobnejším štátom v Európe. Nezávislosť od Sovietskeho zväzu vyhlásilo v auguste 1991 a od začiatku nezávislosti musí riešiť otázku ruskojazyčnej a Moskvou podporovanej, avšak medzinárodne neuznanej Podnesterskej republiky. Tá sa odtrhla od Moldavska na začiatku 90. rokov, keď separatistov aktívne podporili ruskí vojaci. Rusko v regióne udržiava vojenský zbor, ktorý označuje za mierovú misiu.
Napriek ruskému tlaku si Moldavsko vybralo európsku budúcnosť
Najvyšší predstavitelia Európskej únie v pondelok privítali výsledky moldavských parlamentných volieb, v ktorých zvíťazila proeurópsky orientovaná Strana akcie a solidarity (PAS) prezidentky Maie Sanduovej. Moldavčania si podľa nich vybrali európsku budúcnosť svojej krajiny. Víťazstvo strany PAS ocenil aj poľský premiér Donald Tusk. Lídri to napísali na sociálnych sieťach.
„Občania Moldavska sa vyjadrili a ich posolstvo je jasné a zreteľné. Napriek tlaku a zásahom zo strany Ruska sa rozhodli pre demokraciu, reformy a európsku budúcnosť,“ vyhlásil predseda Európskej rady António Costa. „Naše dvere sú otvorené. A budeme s vami na každom kroku. Budúcnosť patrí vám,“ doplnila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
Výsledky nedeľných volieb sú podľa predsedníčky Európskeho parlamentu Roberty Metsolovej historickým krokom vpred. „Moldavský ľud si vybral cestu demokracie, nádeje a príležitostí. Vybral si Európu,“ uviedla.
„Na víťazstvo v týchto voľbách bola potrebná skutočná odvaha moldavského národa a osobne Maie Sanduovej,“ napísal Tusk v príspevku na sociálnej sieti. „Nielenže ste zachránili demokraciu a udržali európsky kurz, ale tiež ste zastavili Rusko v jeho pokusoch o prevzatie kontroly nad celým regiónom. Dobrá lekcia pre nás všetkých,“ poznamenal.
PAS v nedeľných voľbách získala viac ako 50,15 percenta hlasov a v 101-člennom zákonodarnom zbore bude mať väčšinu 55 kresiel. Pre vytvorenie vlády preto nebude musieť skladať koalíciu. Voľby boli podľa AFP považované za kľúčové pri rozhodovaní o tom, či Moldavsko ako kandidátska krajina prehĺbi svoje vzťahy s EÚ, alebo sa obráti smerom k Rusku. Sanduová pred voľbami varovala, že Moskva vyvíja na Moldavsko obrovský tlak a vynakladá pri tom „stovky miliónov eur na financovanie politických strán, podplácanie voličov a trénovanie mladých ľudí na destabilizačné aktivity“.
Hovorca Kremľa obvinil Kišiňov, že bránil voliť Moldavanom v Rusku
Rusko zatiaľ nebude hodnotiť nedeľňajšie parlamentné voľby v Moldavsku, povedal dnes hovorca Kremľa Dmitrij Peskov podľa agentúry TASS. Obvinil tiež úrady v Kišiňove, že Moldavanom v Rusku bránili zúčastniť sa na voľbách. V hlasovaní zvíťazila proeurópska Strana akcie a solidarita (PAS).
Peskov povedal, že vyjadrovať sa k voľbám v Moldavsku považuje za predčasné. "Najprv by sa v tom mali vyznať sami Moldavci," uviedol a bez ďalších podrobností dodal, že niektoré politické sily hovoria o možných porušeniach volebných pravidiel.
Státisíce občanov Moldavska žijúcich v Rusku podľa Peskova nemali možnosť odovzdať svoj hlas, pretože pre nich boli otvorené iba dve volebné miestnosti. "To samozrejme nestačilo, voliť tak nemohli všetci, ktorí o to mali záujem," povedal hovorca Kremľa.
Šéf zahraničného výboru dolnej komory ruského parlamentu Leonid Sluckij obvinil moldavské proeurópske politické sily z pokusov o manipuláciu s výsledkami hlasovania. Sprevádzalo ich podľa neho "porušovanie volebných práv a slobôd, veľké politické čistky a do očí bijúce falšovanie". Uviedol tiež, že prozápadná prezidentka Maia "Sanduová a jej režim vedie Moldavsko cestou Ukrajiny". Proti Ukrajine, ktorej vedenie presadzuje európsku orientáciu krajiny, Rusko už viac ako tri a pol roka vedie útočnú vojnu.
Moldavská prozápadná vláda opakovane Moskvu obviňuje z zasahovania do vnútorných záležitostí, dezinformačných kampaní v snahe zvrhnúť vládu a zo zasahovania do volieb. Prezidentka Sanduová povedala, že v dňoch po terajších voľbách úrady očakávajú pokusy proruských síl o vyvolanie nepokojov. Úrady v Kišiňove pred voľbami z hlasovania vylúčili proruskú stranu Veľké Moldavsko pre podozrenie z nelegálneho financovania a zoskupenie Srdce Moldavska, ktoré bolo súčasťou proruského vlasteneckého bloku. Bývalý moldavský prezident Igor Dodon, ktorý je naklonený Moskve, dnes vyzval ľudí, aby išli proti výsledkom volieb protestovať.
Moldavsko žiada lídrov EÚ o odblokovanie prístupového procesu
Lídri Európskej únie musia prijať opatrenia, aby sa Moldavsko a Ukrajina mohli stať plnohodnotnými členmi bloku napriek námietkam Maďarska. Po víťazstve vládnej Strany akcie a solidarity (PAS) v nedeľných parlamentných voľbách to uviedla podpredsedníčka vlády pre európsku integráciu Cristina Gherasimová. Informuje o tom Politico.
Moldavská vicepremiérka pripomenula cieľ Kišiňova vstúpiť do Únie do roku 2030. „Tieto voľby nám ukázali, že Moldavsko opäť verí v európsku budúcnosť a že dôverujeme EÚ. Teraz je na rade EÚ, aby túto dôveru opätovala,“ zdôraznila v rozhovore pre Politico. Vládna PAS bude mať v 101-člennom zákonodarnom zbore väčšinu 55 kresiel a nebude musieť skladať koalíciu.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová na sociálnej sieti X zagratulovala Moldavsku k volebnému výsledku. „Vaše rozhodnutie je jasné: Európa. Demokracia. Sloboda. Naše dvere sú otvorené. A budeme vás sprevádzať na každom kroku,“ napísala. Víťazstvo PAS ocenil aj šéf Európskej rady António Costa a predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová.
Prístupový proces Moldavska prebieha súbežne so žiadosťou Ukrajiny, čo celý postup komplikuje. Maďarský premiér Viktor Orbán odmieta vstup Ukrajiny do Únie a opakovane avizoval, že ho bude blokovať. Pravidlá prístupového procesu do EÚ vyžadujú pri jednotlivých fázach procesu jednomyseľný súhlas všetkých členských štátov, čo spôsobuje patovú situáciu. Politico v pondelok informovalo, že Costa sa snaží získať podporu členských krajín pre zjednodušenie postupu prijímania nových členov a prelomenie patovej situácie.
Costa navrhuje, aby sa rokovacie „klastre“ (skupina tematicky rozdelených prístupových kapitol, pozn. TASR) mohli otvárať s podporou kvalifikovanej väčšiny štátov, hoci na ich uzavretie by naďalej bol potrebný jednomyseľný súhlas. Tento model by umožnil Ukrajine a Moldavsku začať reformy a preukazovať pokrok aj v prípade nesúhlasu jednej či dvoch krajín, uviedol zdroj. „Pre nás je dôležité, aby sa našlo riešenie bez ohľadu na to, ako to v tejto chvíli vyzerá. Veľmi dúfame, že bude dostatočná jednota na prijatie rozhodnutia, ktoré odblokuje situáciu a umožní pokrok v otváraní nových klastrov,“ zdôraznila Gherasimovová. Podľa nej musia Moldavsko aj EÚ využiť historickú príležitosť a konať rýchlo.
