TALLIN/VARŠAVA - V piatok večer celú Európu prekvapili informácie o narušení vzdušného priestoru ruskými stíhačkami v Estónsku a v Poľsku nad Baltským morom. Obe krajiny hovoria o bezprecedentnej provokácií a okamžite reagovali na konanie Ruska. To však odmieta, že by narušilo estónsky vzdušný priestor. Čo všetko vieme o piatkových incidentoch?
Celých 12 minút, potom ich vytlačili stíhačky NATO. Presne toľko trvalo narušenie vzdušného priestoru Estónska ruskými stíhačkami MiG-31. Následne pobaltská krajina aktivovala článok 4 NATO a požiadala o mimoriadne rokovanie na úrovni NATO. Podľa estónskej vlády išlo o bezprecedentnú provokáciu zo strany Ruska.
Od vzniku NATO ide pritom len o deviatu aktiváciu článku 4. Podľa tohto článku môže členská krajina aliancie, v prípade, ak sa obáva o svoju bezpečnosť, požiadať o konzultácie partnerov aliancie. Naposledy tak pritom konalo Poľsko ešte minulý týždeň, kedy ich vzdušný priestor narušili ruské drony. V minulosti sa tak udialo po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.
Archívne VIDEO Robert Kaliňák reaguje na otázky ohľadne incidentu s dronmi v Poľsku
Okrem Poľska a Estónska narušili ruské stíhačky aj vzdušný priestor Rumunska. Predchádzajúce narušenia trvali v priemere najviac štyri minúty. To v Estónsku je tak vážnejšie. Následne ruské stíhačky vytlačili stíhačky aliancie.
„Rusko už tento rok štyrikrát porušilo estónsky vzdušný priestor, čo je samo o sebe neprijateľné. Ale dnešné narušenie, pri ktorom tri stíhacie lietadlá vstúpili do nášho vzdušného priestoru, je bezprecedentne drzé,“ povedal estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna, informuje CNN. Ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že ruské lietadlá vstúpili do estónskeho vzdušného priestoru nad Fínskym zálivom. Šéf estónskej diplomacie dodal, že čoraz rozsiahlejšie testovanie hraníc zo strany Ruska a jeho rastúca agresivita si vyžaduje rýchle zvýšenie politického a ekonomického tlaku. Stíhačky z estónskeho vzdušného priestoru odprevadili stíhačky aliancie, konkrétne talianske F-35. Tie sa v okolí pobaltských krajín a Poľska nachádzajú vrámci misie Eastern Sentry na posilnenie prítomnosti vojsk NATO v krajinách. NATO sa tak rozhodla po minulotýždňovom incidente s ruskými dronmi.
Neodleteli skôr, aj keď mohli
Podľa Estóncov Rusi nemali naplánovaný let a nereagovali ani na volanie estónskej riadiacej veže, informuje Denník N. Estónsky premiér Kristen Michal tvrdí, že aj keď ruské stíhačky mali možnosť okamžite po priblížení stíhačiek aliancie vzdušný priestor opustiť, neurobili tak. „Správali sa presne tak, ako by sme od Rusov očakávali," povedal Michal.
Začiatkom budúceho týždňa by sa malo stretnúť NATO a riešiť, ako postupovať ďalej, ak sa takéto incidenty budú opakovať. Z prostredia niektorých spojencov sa začínajú ozývať hlasy, aby sa začali tie stíhačky, ktoré narušia vzdušný priestor členských krajín NATO, zostrelili. Poukazujú pritom na skúsenosti z roku 2015, kedy narušila ruská stíhačka turecký vzdušný priestor. Vtedy sa nad územím Turecka zdržali 17 sekúnd a Turci následne stíhačku zostrelili.
„Tri ruské stíhačky nad Tallinnom sú ďalším jasným dôkazom, že operácia Eastern Sentry bola už dávno potrebná. Hranica NATO na severovýchode je testovaná z určitého dôvodu. Musíme to brať vážne. PS: Turecko dalo príklad pred 10 rokmi. Niečo na zamyslenie,“ napísala litovská ministerka obrany Dovilė Šakalienė.
"17 sekúnd oproti 12 minútam. Nabudúce to urobíme – ak viete, čo mám na mysli,“ napísal na X predseda výboru pre zahraničné vzťahy v estónskom parlamente Marko Mikhelson.
Na to, prečo ruské stíhačky z piatka neboli zostrelené, odpovedal estónsky premiér Kristen Michal jasne a vecne. "Povedal by som to takto: existujú určité parametre na použitie sily. Po tom, čo dostali signál, boli vyslaní von. Ale neodišli tak rýchlo, ako mohli. Článok 4 a konzultácie v rámci NATO spolu s najvyšším veliteľom spojeneckých síl vyjasnia, čo urobíme nabudúce. Chápem túto vojnychtivosť, chápem tento postoj, ale smer, ktorým sa uberáme, je zabezpečiť, aby neexistovala žiadna hrozba pre estónsky štát, estónsky národ ani estónsky vzdušný priestor – a aby Rusi vedeli, že sa majú držať ďalej od všetkých pobaltských štátov a Poľska,“ uviedol podľa Estonian World.
K incidetu sa vyjadril Blanár aj strana Hlas
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár v piatok vyjadril plnú podporu Estónsku v súvislosti s narušením jeho vzdušného priestoru ruskými lietadlami. "Takéto porušenia suverenity a medzinárodného práva sú neprijateľné. Podporujeme konzultácie, o ktoré Estónsko požiadalo podľa článku 4 Severoatlantickej zmluvy," uviedol Juraj Blanár na sociálnej sieti Facebook.
Koaličná parlamentná strana Hlas-SD považuje akékoľvek narušenie vzdušného priestoru našich spojencov za neprijateľné a dôrazne ho odsudzuje. Vyhlásila, že Slovenská republika ako suverénny štát a plnohodnotný člen Severoatlantickej aliancie (NATO) musí mať v tejto záležitosti jednoznačný postoj. „Môžeme mať rôzne pohľady na geopolitické otázky, môžeme diskutovať o komplexnosti medzinárodných vzťahov, ale v jednej veci musíme byť jednotní - rešpekt k suverenite a územnej celistvosti členských krajín NATO nie je predmetom diskusie ani kompromisu,“ apeluje Hlas-SD.
Incident v estónskom vzdušnom priestore vníma ako vážnu provokáciu, ktorá testuje jednotu a odhodlanie Aliancie. Hlas-SD deklaruje, že Slovensko v tomto ohľade stojí pevne po boku všetkých svojich partnerov - či už ide o pobaltské krajiny, Poľsko alebo akúkoľvek inú spojeneckú krajinu. Hlas-SD zdôraznil, že solidarita v rámci NATO nie je len politická deklarácia, ale praktický záväzok. „Slovensko je pripravené poskytnúť všetku potrebnú podporu našim partnerom pri zabezpečovaní ich bezpečnosti. Pretože, keď je ohrozený jeden člen Aliancie, sú ohrozené všetky členské krajiny. Naša pozícia je v tejto otázke nepochybná a nemenná,“ dodali zo strany.
Vláda by po ďalšom bezpečnostnom incidente vo vzdušnom priestore členského štátu NATO mala okamžite zvolať Bezpečnostnú radu (BR) štátu. V reakcii na udalosť, pri ktorej ruské stíhačky narušili vzdušný priestor Estónska to uviedol Ivan Korčok z PS. Zároveň si myslí, že kabinet sa bojí zvolať BR. „Bojí sa Moskvy, lebo by tento krok musela vláda vysvetľovať Kremľu, bojí sa tiež reakcie ľudí, lebo by sa prišlo na to, sa jej štát rozpadá nielen v ekonomickej oblasti, ale aj v oblasti bezpečnosti. A bojí sa zvolať BR aj preto, lebo by sa kompletne rozpadla rozprávka o chýbajúcom systéme protivzdušnej obrany S-300,“ mieni Korčok.
Práve zvolanie BR by podľa neho potvrdilo reálny záujem vlády postarať sa o bezpečnosť krajiny. „Výsledkom zvolania BR by muselo byť, že by Slovensko, podobne ako Poľsko či Estónsko, požiadalo o konzultáciu podľa článku 4 zmluvy o NATO a vláda by mohla požiadať o pomoc spojencov, aby riešili našu situáciu,“ upozornil.
NATO aj EÚ incident odsúdili
Narušenie vzdušného priestoru Estónska ruskými vojenskými lietadlami, ku ktorému došlo v piatok, je podľa šéfky zahraničnej politiky Európskej únie Kaji Kallasovej „extrémne nebezpečnou provokáciou.“ „Ide už o tretie takéto narušenie vzdušného priestoru EÚ v priebehu niekoľkých dní, čo naďalej zvyšuje napätie v regióne,“ napísala Kallasová. Šéfka únijnej diplomacie ďalej uviedla, že je v kontakte s estónskou vládou. „Budeme naďalej podporovať naše členské štáty v posilňovaní ich obrany s využitím európskych zdrojov,“ pokračovala. Ruský prezident Vladimir Putin podľa Kallasovej skúša odhodlanie Západu. „Nesmieme prejaviť slabosť,“ uzavrela.
K piatkovému incidentu sa vyjadrila aj predsedníčka EK von der Leyenová. „S odhodlaním budeme odpovedať na každú jednu provokáciu, pričom zároveň budeme investovať do silnejšieho východného krídla,“ napísala. „Ako sa hrozby stupňujú, aj náš tlak sa bude stupňovať,“ vyhlásila. Von der Leyenová zároveň vyzvala lídrov EÚ, aby čo najrýchlejšie schválili 19. balík sankcií voči Rusku, ktorý predstavila v piatok. Jeho súčasťou je napríklad úplný zákaz transakcií pre ďalšie ruské banky, a to aj v tretích krajinách, alebo dodatočné obmedzenia pre tzv. ruskú tieňovú flotilu.
Hovorkyňa NATO Allison Hartová v príspevku na X uviedla, že NATO pri narušení vzdušného priestoru Estónska okamžite zasiahlo a odvrátilo ruské lietadlá. „Toto je ďalší príklad nezodpovedného správania Ruska a schopnosti NATO reagovať,“ dodala. Následne uviedla, že o piatkovom incidente bude začiatkom budúceho týždňa rokovať Severoatlantická rada, informuje denník The Guardian.
Vyjadril sa aj Zelenskyj
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok odsúdil Rusko za zhoršovanie napätia s Európou a NATO. Reagoval tak na piatkové narušenie vzdušného priestoru Estónska troma ruskými bojovými stíhačkami. Zelenskyj označil 12 minút trvajúce narušenie vzdušného priestoru Estónska zo strany Ruska za „neslýchané“ a dodal, že nejde o „nehody“, ale o systematickú ruskú kampaň namierenú proti Európe, NATO a Západu. „Destabilizačné aktivity Ruska sa rozširujú do nových krajín a smerov. Využívajú všetky prostriedky: od zasahovania do politických procesov, ako v Rumunsku a Moldavsku, až po narušovanie vzdušného priestoru v Poľsku, Rumunsku a teraz aj v Estónsku,“ napísal.
Podľa ukrajinského prezidenta si takéto konanie Moskvy vyžaduje systémovú reakciu, pričom silné kroky musia byť prijaté kolektívne a tiež individuálne každou krajinou. Rusko musí pociťovať narastajúci tlak zo strany medzinárodného spoločenstva, predovšetkým prostredníctvom ekonomiky, čo sa podľa Zelenského najúčinnejšie dosahuje sankciami. „Zároveň musia naďalej narastať aj straty Ruska vo vojne, čo najlepšie zabezpečí silná ukrajinská armáda,“ dodal prezident. Piatkový incident odsúdil aj ukrajinský minister zahraničných veci Andrij Sybiha, podľa ktorého išlo o „ďalšiu ruskú eskaláciu a priamu hrozbu pre transatlantickú bezpečnosť“.
Aj Poľsko
Dve ruské stíhacie lietadlá v piatok narušili bezpečnú zónu nad poľskou ťažobnou plošinou v Baltskom mori, oznámila tamojšia pohraničná stráž. Informuje o tom TASR podľa správ agentúr PAP a Reuters a denníka The Guardian. „Dve ruské stíhačky vykonali nízky prelet nad platformou Petrobaltic v Baltskom mori. Bola narušená bezpečná zóna platformy. Boli upovedomené poľské ozbrojené sily a ďalšie zložky,“ napísala pohraničná stráž na sociálnej sieti X.
„Bolo nám povedané, aby sme reagovali na akékoľvek incidenty, ktoré by mohli narušiť štátne hranice. Keďže sa nič také nestalo, nemuseli sme reagovať,“ uviedla pre poľskú agentúru PAP hovorkyňa veliteľa námornej pohraničnej stráže.
Denník The Guardian medzičasom priniesol informáciu, že nemecká misia pri NATO v piatok naznačila ďalší incident, pri ktorom z vojenskej základne Laage na severe Nemecka musela vzlietnuť jedna z jej stíhačiek Eurofighter, aby reagovala na ruské vojenské lietadlo Iliušin Il-20 letiace „blízko vzdušného priestoru NATO bez letového plánu alebo signálu transpondéra“.
