PRAHA - Leto je spojené aj s otravným hmyzom, ktorý nám nedáva spávať. Štípance, alergie, nepríjemné svrbenie - na to všetko sme si už zvykli. Aj keď okrem klasických komárov sa u nás objavuje aj komár tigrovaný, v Česku sa húfne premnožil aj nový druh komára. Ten pochádza z východnej Ázie a dostal názov komár japonský.
Problémom pri tomto komárovi je, že je schopný prenášať vážne choroby, ako je západonílska horúčka, horúčka dengue alebo chikungunya. Tieto zistenia ukázal výskum českého Státního zdravotního ústavu (SZÚ) a České zemědělské univerzity. Komár si pritom ako hostiteľov vyberá najmä cicavcov, vrátane ľudí.
Archívne VIDEO Postrek proti komárom s využitím vrtuľníka
V Európe sa japonský komár usadil v roku 2000, v Českej republike ho prvýkrát identifikovali o 21 rokov neskôr. Až minulý rok sa však rozšíril natoľko, že ho objavili zhruba v polovici skmaných lokalitách Česka. "Tento druh komára sa vo veľkom vyskytuje v okoliach ľudských obydlí, kde sa množí napríklad v nádobách na zachytávanie dažďovej vody, v miskách pod kvetináčmi, alebo vo vázach s kvetmi," upozornil vedúci Národného referenčného laboratória pre dezinsekciu a deratizáciu Štátneho zdravoníckeho ústavu Martin Kulma. Informoval o tom portál idnes.cz.
"Podobné miesta na rozmnožovanie využíval v minulosti pôvodný česká komár pisklavý, ten ale saje krv hlavne z vtákov. Tým pádom jeho prítomnosť človek takmer nepocítil. Na rozdiel od komára pisklavého je komár japonský aktívny najmä cez deň, pričom jeho aktivita je najvyššia ráno a večer," vysvetlil Kulma.
"Výsledky nášho výskumu ukazujú, že populácia komára japonskéhov v Česku je z genetického hľadiska pomerne rôznorodá. To dokazuje, že k zavlečeniu tohto komára do krajiny prišlo niekoľkokrát nezávisle od seba, a z rôznych zdrojových oblastí," upozornil Bodhi van Wieringen, ktorý sa na České zemědělské univerzitě venoval výskumu genetickej štruktúry populácie komára japonského v Česku.
Nateraz nie je bezpečnostným rizikom
Výskum rovnako ukázal, že pre Čechov nie je komár zatiaľ bezpečnostným rizikom. Avšak, v budúcnosti sa to môže zmeniť. Ako rizikových označil najmä cestovateľov, ktorí by mohli doniesť niektorú z exotických chorôb do našich končín a tým by nakazili aj komárov, ktorí by pararizovali na krvi hostiteľa. Ako aj v prípade klasických komárov, aj v tomto prípade je jedinou efektívnou ochranou likvidácia liahnísk, kde sú larvy. Ide najmä o stojaté vody, kde periodicky stúpa a klesá hladina vody.
"Ľudia by nemali dlhodobo nechávať položené kýble s vodou, ani kanvice plné vody, či iné nádrže. Vodu v miskách pod kvetináčmi alebo vo vázach by mali v optimálnych prípadoch vymeniť aspoň raz za dva týždne, aby sa v nich nemnožili larvy," poradil Jakub Dvořák ze Státního zdravotního ústavu a České zemědělské univerzity. Veľké sudy a nádrže na dažďovú vodu je podľa neho vhodné prekryť sieťkou proti komárom.
Napriek tomu, že komáre zatiaľ nie sú pre ľudí nebezpečné, ľudia si vozia exotické choroby z ciest. "Čo sa týká horúčky dengue, v tomto roku máme v ČR zatiaľ hlásených 72 prípadov, horúčky chikungunya 8 a 1 prípad západonílskej horúčky,“ uviedol Jan Kynčl, vedúci Oddelenia epidemiológie infekčných chorôb SZÚ. Ako dodal, asi 80 percent prípadov západonílskej horúčky prebieha bezpríznakovo, alebo len s miernymi príznakmi. Zhruba 1 z 150 infikovaných môže mať závažný či fatálny priebeh. Očkovanie proti ochoreniu nateraz neexistuje. Naopak, v prípade vírusu chikungunya a dengue vakcína existuje. Tí, ktorí cestujú pravidelne do oblastí, kde sa tieto choroby vyskytujú, sa odporúča vakcinácia v dostatočnom časovom predstihu.
