BRASILIA - Brazílska federálna polícia obvinila exprezidenta Jaira Bolsonara a jeho syna Eduarda z toho, že sa snažili mariť proces na najvyššom súde, kde bývalý krajne pravicový prezident čelí procesu kvôli pokusu o prevrat. Informovala o tom v noci na dnes agentúra EFE. Podľa nej z tej istej policajnej správy tiež vyplýva, že exprezident chcel žiadať o politický azyl v Argentíne.
Brazílska polícia našla v jednom z mobilných telefónov zhabaných Bolsonarovi dokument so žiadosťou o politický azyl adresovaný argentínskemu prezidentovi Javierovi Mileiovi. Text, ktorý bol v Bolsonarovom telefóne od minulého roka, nemá dátum ani nie je podpísaný a uvádza sa v ňom, že exprezident je vo svojej krajine obeťou politickej perzekúcie. Tou označuje Bolsonaro a jeho priaznivci jeho trestné stíhanie a opatrenia, ktoré sudca najvyššieho súdu pre exprezidenta vydal.
Sudca Alexandre de Morales minulý mesiac nariadil Bolsonarovi nosiť elektronický náramok kvôli tomu, že by sa mohol snažiť utiecť pred trestným stíhaním, a zakázal mu publikovať na sociálnych sieťach príspevky súvisiace s jeho procesom. Začiatkom augusta potom sudca uvalil na exprezidenta domáce väzenie pre porušenie týchto opatrení. Moraes tak urobil po tom, čo Bolsonarovi synovia publikovali na sociálnych sieťach príspevky, ktoré podľa sudcu podnecovali k útokom na najvyšší súd a podporovali zasahovanie do brazílskeho súdnictva.
Podľa policajnej správy, z ktorej citovali v stredu brazílske a ďalšie médiá, tiež Bolsonaro a jeho syn Eduardo, ktorý už asi pol roka pobýva v Spojených štátoch, podnecovali vládu amerického prezidenta Donalda Trumpa "k nepriateľským činom voči Brazílii". Trump Bolsonarovo stíhanie kritizuje a jeho vláda kvôli tomu uvalila sankcie na Moraesa a zvýšila clá na dovoz brazílskeho tovaru do USA.
Bolsonaro, ktorý stál na čele Brazílie od januára 2019 do konca roku 2022, a niekoľko ďalších osôb je obžalovaných z pokusu o prevrat. Podľa prokuratúry sa ho dopustili tým, že sa snažili zabrániť nástupu ľavicového politika Luiza Inácia Luly da Silva do úradu prezidenta. Lula v októbri vo voľbách Bolsonara porazil, vtedajší prezident výsledky ale dlho odmietal uznať a priživoval protesty svojich priaznivcov, ktorí organizovali demonštrácie i blokády ciest a pred kasárnami v rade miest požadovali zásah armády proti Lulovmu nástupu do funkcie 1. januára 2023. Krátko potom, 8. januára, niekoľko tisíc ľudí násilím vniklo do budov parlamentu, prezidentského úradu a najvyššieho súdu v brazílskej metropole, kde ničili majetok.
O vine či nevine Bolsonara, ktorému hrozí až 40 rokov väzenia, a ďalších obžalovaných v tomto procese by mal súd rozhodnúť na pojednávaní, ktoré sa začne 2. septembra. Trestné stíhanie exprezidenta Bolsonara vyvolalo v Brazílii množstvo demonštrácií jeho priaznivcov a pred dvoma týždňami tiež bojkot v parlamente, kde poslanci jeho strany požadovali amnestiu pre neho a jeho spoluobžalovaných. Začiatkom tohto mesiaca sa konali v mnohých brazílskych mestách masové demonštrácie, na ktorých ľudia protestovali aj proti Lulovej vláde a chválili Trumpa, že stojí na Bolsonarovej strane.
