TEL AVIV - Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v pondelok reagoval na odsúdenie rozsiahlej ofenzívy Tel Avivu v Pásme Gazy, ktoré vyjadrili lídri Francúzska, Kanady a Británie. Podľa premiéra predstavitelia krajín svojimi vyjadreniami vo veľkej miere „odmenili“ palestínske militantné hnutie Hamas. Informuje agentúra AFP.
Aktualizované 12:42 - Izrael povolil Organizácii Spojených národov poslať do Pásma Gazy približne 100 kamiónov s humanitárnou pomocou, oznámil v utorok hovorca Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) Jens Laerke. V pondelok vstúpili do enklávy prvé vozidlá s pomocou, ktorej prísun blokoval Izrael od 2. marca. Informuje AFP a Reuters.
11:38 Humanitárna pomoc by sa mala dostať do palestínskeho Pásma Gazy čo najskôr, na hraniciach čakajú tisíce kamiónov, uviedla dnes v Bruseli šéfka únijnej diplomacie Kaja Kallasová. Izraelské rozhodnutie vpustiť do oblasti časť pomoci je podľa nej len kvapkou v mori. "Je to vítané, ale nestačí to," povedala Kallasová pri svojom príchode na rokovanie únijných ministrov obrany.
11:17 - Katarský premiér Muhammad bin Abdarrahmán Ál Sání v utorok uviedol, že izraelská vojenská operácia v Pásme Gazy podkopala mierové úsilie po tom, čo militantné hnutie Hamas prepustilo americko-izraelského rukojemníka Edana Alexandra. Píše AFP.
„Keď bol prepustený izraelsko-americký vojak Edan Alexander, mysleli sme si, že ten moment otvorí dvere ku koncu tejto tragédie, ale odpoveďou bola násilnejšia vlna útokov,“ vyhlásil premiér na katarskom ekonomickom fóre. Katar je spoločne s Egyptom a Spojenými štátmi sprostredkovateľom medzi Izraelom a Hamasom. „Toto nezodpovedné a agresívne správanie podkopáva každú potenciálnu snahu pre mier,“ dodal.
8:51 - Izraelské bombardovanie v Pásme Gazy v noci na dnes zabilo ďalších 60 ľudí, píše agentúra AP s odvolaním sa na palestínskych zdravotníckych činiteľov. Krátko predtým agentúra AFP s odvolaním sa na palestínsku civilnú obranu informovala o 44 obetiach nového bombardovania. Izrael v pondelok po takmer troch mesiacoch blokády čiastočne obnovil prísun humanitárnej pomoci, cez víkend však tiež začal nové pozemné operácie na severe i juhu Pásma Gazy v rámci už ohlásenej a začatej vojenskej operácie Gedeónove vozne.
7:30 - Izraelské bombardovanie v Pásme Gazy od polnoci zabilo ďalších 44 ľudí, uviedla tamojšia civilná obrana. Väčšinu mŕtvych podľa nej tvoria ženy a deti a ďalšie desiatky ľudí utrpeli zranenia, píše agentúra AFP. Izrael v pondelok po takmer troch mesiacoch blokády čiastočne obnovil prísun humanitárnej pomoci, cez víkend však tiež začal nové pozemné operácie na severe i juhu Pásma Gazy v rámci už ohlásenej a začatej vojenskej operácie Gedeónove vozne.
Krajiny žiadajú uznanie Palestínského štátu
„Lídri v Londýne, Ottawe a Paríži požadujú (uznanie) Palestínskeho štátu a tiež žiadajú Izrael, aby ukončil obrannú vojnu o svoje prežitie predtým, ako dôjde k zničeniu teroristov z Hamasu na našich hraniciach. Týmto ponúkajú (hnutiu) obrovské ocenenie za genocídny útok na Izrael zo 7. októbra a zároveň podnecujú k ďalším takýmto zverstvám,“ uviedol Netanjahu vo vyhlásení, pričom odkazoval na útok hnutia z októbra 2023, ktorý spustil vojnu v Pásme Gaze.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron, britský premiér Keir Starmer a predseda kanadskej vlády Mark Carney v pondelok odsúdili „hrubé konanie“ Izraela v Pásme Gazy a vyjadrili nesúhlas s jeho rozšírenou ofenzívou v enkláve. Kritizovali aj predstaviteľov izraelskej vlády za ich hrozby o masovom presídlení civilistov a varovali pred konkrétnymi opatreniami proti Izraelu, vrátane sankcií, za jeho aktivity v Pásme Gazy a na Západnom brehu Jordánu.
Predstaviteľ civilnej obrany v Gaze uviedol, že v pondelok na palestínskom území zahynulo pri útokoch 91 ľudí. Podľa tamojšieho ministerstva zdravotníctva pod správou Hamasu si tak vojna v Pásme Gazy vyžiadala už najmenej 53 486 obetí, píše AFP.
Británia, Francúzsko a Kanada pohrozili Izraelu opatreniami vrátane sankcií
Lídri v spoločnom vyhlásení uviedli, že nebudú nečinne stáť, zatiaľ čo vláda izraelského premiéra Benjamina Netanjahua podniká spomínané kroky. „Zaväzujeme sa uznať palestínsky štát ako príspevok k dosiahnutiu dvojštátneho riešenia a sme pripravení spolupracovať s ďalšími na dosiahnutí tohto cieľa,“ vyhlásili.
Vyhlásenie sa zhodovalo so spoločnou výzvou 22 štátov vrátane Británie, Francúzska a Kanady, aby Izrael okamžite „umožnil úplné obnovenie pomoci do Gazy“, pričom upozornili, že obyvateľstvo tohto územia „je vystavené hladomoru“. Izrael totiž od 2. marca blokuje prísun humanitárnej pomoci do Pásma Gazy.
Premiér Netanjahu povedal, že umožní obmedzené dodávky pomoci. „Nesmieme dovoliť, aby sa obyvateľstvo (Gazy) prepadlo do hladomoru, a to z praktických aj diplomatických dôvodov,“ povedal Netanjahu v pondelok a dodal, že ani priatelia Izraela nebudú tolerovať „zábery masového hladomoru“. Izrael tak v pondelok povolil vstup do Pásma Gazy deviatim nákladným autám Organizácie Spojených národov s humanitárnou pomocou.
Trojica krajín tiež uviedla, že blokovanie prístupu civilistov k základným humanitárnym potrebám je neakceptovateľné a riskuje porušenie medzinárodného humanitárneho práva. Izraelské povolenie obmedzeného množstva pomoci označili za úplne nedostatočné.
Lídri tiež odsúdili „ohavný jazyk, ktorý v poslednom čase používali členovia izraelskej vlády, keď sa vyhrážali, že v dôsledku zúfalstva z deštrukcie Gazy sa civilisti začnú presúvať“. Starmer, Macron a Carney tvrdia, že trvalé násilné vysídlenie je porušením medzinárodného humanitárneho práva. Vyzvali Izrael, aby zastavil svoju novú vojenskú operáciu v Pásme Gazy a aby okamžite umožnil vstup humanitárnej pomoci.
Francúzsko, Británia a Kanada vyhlásili, že vždy podporovali právo Izraela brániť sa proti terorizmu, no eskaláciu označili za neprimeranú. AP konštatuje, že toto vyhlásenie trojice štátov je prvou významnou hrozbou z ich strany voči Izraelu od začiatku 19 mesiacov trvajúcej vojny.
Húsíovia oznámili blokádu izraelského prístavu Haifa
Jemenskí povstalci húsíovia v pondelok vyhlásili, že zaviedli „námornú blokádu“ izraelského prístavu v meste Haifa. Reagovali tak na novú rozsiahlu ofenzívu Izraela proti palestínskemu militantnému hnutiu Hamas v Pásme Gazy. Informuje agentúra AFP.
„Všetkým spoločnostiam, ktorých lode sa nachádzajú v tomto prístave alebo doň smerujú, sa týmto oznamuje, že... sa uvedený prístav zaradil na zoznam cieľov,“ ozrejmil hovorca húsíov. Išlo o „reakciu na vystupňovanie brutálnej agresie izraelského nepriateľa voči nášmu ľudu a ľudu v Gaze,“ povedal hovorca. Podľa jeho slov sa útoky na Izrael „zastavia vtedy, keď sa skončí agresia v Gaze a blokáda (palestínskeho územia)“.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v pondelok oznámil, že jeho krajina „prevezme kontrolu“ nad celým Pásmom Gazy v rámci svojej novej veľkej ofenzívy proti Hamasu. Hnutie podporované Iránom odpaľuje rakety na Izrael a pravidelne tam posiela drony už od začiatku vojny v Pásme Gazy, ktorú rozpútal útok militantov z hnutia Hamas v októbri 2023. Húsíovia útočia aj na lode v Červenom mori a Adenskom zálive s tvrdením, že to robia zo solidarity s Palestínčanmi v Gaze.
V reakcii na to museli mnohí majitelia lodí presmerovať plavidlá prechádzajúce cez Červené more a Suezský prieplav na dlhšiu trasu, ktorá vedie okolo cípu Afriky. Došlo preto k zvýšeniu nákladov, ako aj k predĺženiu dodacích lehôt.
Sánchez tvrdí, že Izrael by mal byť vylúčený z Eurovízie
Španielsky premiér Pedro Sánchez v pondelok vyhlásil, že piesňová súťaž Eurovízia by mala vylúčiť Izrael a vyjadril solidaritu s Palestínčanmi, ktorí podľa neho zažívajú nespravodlivosť vojny a bombardovania. Informuje agentúra AFP.
Sánchez - jeden z kritikov izraelskej vojny v palestínskej enkláve - sa vyjadril po tom, čo sa počas uplynulého víkendu konalo finále 69. ročníka tejto piesňovej súťaže. Vo Švajčiarsku, ktoré tento rok hostilo Eurovíziu, prebehli protesty proti izraelskej účasti. Izrael zastupovala speváčka Juval Rafaelová, ktorá sa umiestnila ako druhá.
AFP pripomína, že účasť na Eurovízii má od roku 2022 zakázané Rusko pre svoju inváziu na susednú Ukrajinu. Podľa Sáncheza by ani Izrael nemal byť súčasťou piesňovej súťaže, pretože podľa neho „si nemôžeme dovoliť dvojaké štandardy v kultúre“.
„Záväzok Španielska voči medzinárodnému právu a ľudským právam musí byť trvalý a dôsledný. Európa by mala konať rovnako,“ dodal španielsky premiér. Španielska verejnoprávna televízia RTVE pred sobotňajším finále súťaže odvysielala posolstvo vyjadrujúce podporu Palestínčanom. Urobila tak napriek varovaniu zo strany organizátorov Eurovízie - Európskej vysielacej siete (EBU), ktorá vyzvala na vyhýbanie sa zmienkam o Pásme Gazy.
RTVE v apríli požiadala EBU o debatu ohľadom izraelskej účasti vzhľadom na „znepokojenie“ občianskej spoločnosti ohľadom situácie v palestínskej enkláve, kde narastá riziko hladomoru. Sánchez v sobotu na summite Ligy arabských štátov (LAŠ) v irackom Bagdade vyzval na väčší medzinárodný tlak voči Izraelu, aby zastavil „masaker v Gaze“. V Pásme Gazy podľa tamojšieho ministerstva zdravotníctva kontrolovaného militantným hnutím Hamas zahynulo 53.486 ľudí vo vojne, ktorá vypukla po útoku Hamasu na Izrael zo 7. októbra 2023.
Humanitárna situácia v Gaze je neudržateľná, tvrdí Pavel
Humanitárna situácia v Pásme Gazy je podľa českého prezidenta Petra Pavla neudržateľná a vyžaduje urgentné riešenie. Česko by podľa neho malo oddeliť svoju všeobecnú podporu Izraela od podpory krokov, ktoré robí vláda Benjamina Netanjahua a dať to jasne najavo. Povedal to v utorok počas návštevy Bruselu, informuje spravodajkyňa.
„Je úplne zrejmé, že humanitárna situácia v Gaze sa stáva neudržateľnou a že vyžaduje veľmi urgentné riešenie. Pre nás by z toho malo vyplynúť jedno: oddeliť našu všeobecnú podporu Izraela od podpory vlády Benjamina Netanjahua a - lepšie povedané - všetkých krokov, ktoré robí. S niektorými sa stotožniť môžeme, s niektorými určite nie. A asi by bolo správne, aby sme to jasne povedali,“ podotkol Pavel.
Česko podľa neho chce, aby do Pásma Gazy prúdila humanitárna pomoc. Zároveň zdôraznil, že jediné, čo môže do regiónu priniesť mier a pokoj, je dvojštátne riešenie. „Na tom by sme mali trvať, akékoľvek hľadanie kľučiek nám nepomôže a mali by sme celkom jasne povedať, že humanitárne ohľady sú pre nás dôležité, nech sa týkajú kohokoľvek,“ dodal český prezident.
Dvojštátne riešenie ako cesta k mieru
Podporu humanitárnej pomoci pre Pásmo Gazy v utorok potvrdil aj český minister zahraničných vecí Jan Lipavský. Pripomenul, že ČR enkláve vlani poskytla najmä potravinovú pomoc vo výške 20 miliónov korún (viac ako 800.000 eur). Podotkol však, že celý proces pomoci musí byť zorganizovaný tak, aby nemohla „vyživovať“ Hamas, ktorý podľa jeho slov neustále pokračuje v útokoch na Izrael.
Francúzsko, Veľká Británia a Kanada v pondelok odsúdili konanie Izraela a vyjadrili nesúhlas s jeho rozšírenou ofenzívou v enkláve. Kritizovali predstaviteľov izraelskej vlády za ich hrozby masovým presídlením civilistov a varovali pred konkrétnymi opatreniami voči Izraelu, vrátane sankcií, za jeho aktivity v Pásme Gazy a na Západnom brehu Jordánu. Lipavský v utorok uviedol, že iniciatívy týchto krajín, ktoré vyzvali na zvýšenie humanitárnej pomoci, neprinášajú nič zásadné.
