BRUSEL - Mohli textové správy medzi Ursulou von der Leyenovou a šéfom Pfizeru ovplyvniť najväčší očkovací kontrakt v dejinách EÚ? Európsky súd rieši výbušný prípad, ktorý môže otrasť dôverou v transparentnosť európskych inštitúcií a podkopať autoritu samotnej predsedníčky Komisie.
Správy, ktoré nikdy nemali uzrieť svetlo sveta?
Pred Súdnym dvorom Európskej únie práve prebieha proces, ktorý môže prepísať pravidlá o prístupe verejnosti k informáciám, píše server Aktualne.cz. V centre pozornosti je neochota Európskej komisie zverejniť textové správy medzi predsedníčkou Ursulou von der Leyenovou a generálnym riaditeľom spoločnosti Pfizer Albertom Bourlom. Tieto správy, ktoré podľa niektorých svedectiev zohrali kľúčovú úlohu pri uzatvorení megazmluvy na dodávku 1,8 miliardy dávok vakcín proti covidu-19, sa Komisia odmieta vydať verejnosti.
Zástancovia transparentnosti tvrdia, že akákoľvek komunikácia, ktorá sa týka verejnej politiky, má patriť pod verejný dohľad. Komisia však tvrdohlavo obhajuje postoj, že SMS-ky nie sú oficiálnymi dokumentmi a preto sa na ne nevzťahuje povinnosť zverejnenia. Tento argument však naráža na narastajúcu skepsu nielen zo strany verejnosti, ale aj samotných sudcov.
Súd v Luxemburgu: pochybnosti a tvrdá kritika
Na novembrovom pojednávaní v Luxemburgu došlo k zásadnému zlomu. Súd otvorene spochybnil verziu Komisie. Podľa výpovedí právnych zástupcov totiž správy existujú – no Komisia ich doteraz oficiálne neuznala, nearchivovala a ani nedokázala vierohodne vysvetliť, kde sa nachádzajú. Jeden zo sudcov označil dokumentáciu, ktorú Brusel predložil, za „chaotickú“. Iný vyjadril pochybnosti, či Komisia vôbec podnikla „dostatočné a dôkladné kroky“ na ich nájdenie.
Zástupkyňa The New York Times Bondine Kloostra, ktorej redakcia na Komisiu podala žalobu ešte v roku 2022, označila prípravu európskej exekutívy na súd za „sklamanie“. Podľa nej stále nie je známe, aké zariadenia boli predmetom prehľadávania, kde konkrétne sa správy mali nachádzať ani kto mal zabezpečiť ich archiváciu.
Politické následky a vyšetrovanie z najvyšších miest
Von der Leyenová čelí vážnej kritike aj preto, že sa osobne nezúčastnila ani jedného zo súdnych pojednávaní, hoci ide o komunikáciu, ktorá má zásadný význam pre verejný záujem. Prípadu navyše dodáva vážnosť aj paralelné vyšetrovanie Európskeho úradu prekurátorov (EPPO), ktorý preveruje možné nezrovnalosti pri uzatváraní očkovacích kontraktov. Podľa šéfky úradu Laury Kövesiovej už boli vypočutí viacerí úradníci, no detaily prípadu ostávajú utajené.
Ombudsmanka EÚ Emily O’Reillyová už v minulosti označila konanie Komisie za „znepokojujúce“ a poukázala na závažné zlyhania v oblasti správneho postupu. Kritizovala von der Leyenovú za politické zatajovanie a varovala, že takéto praktiky podkopávajú dôveru občanov v inštitúcie EÚ.
Pfizergate ako symbol mocenskej netransparentnosti
„Pfizergate“, ako prípad nazvali médiá, presahuje rámec jedného zmluvného sporu. Ide o zásadný test dôveryhodnosti Európskej únie. Otázka neznie len, či boli porušené pravidlá transparentnosti – ide o to, či má verejnosť právo vedieť, ako vznikajú rozhodnutia, ktoré ovplyvňujú životy miliónov Európanov.
Rozhodnutie súdu môže mať ďalekosiahle dôsledky. Ak uzná, že SMS patria medzi dokumenty verejného záujmu, bude to precedens, ktorý zmení spôsob, akým sa bude pristupovať ku komunikácii politikov s predstaviteľmi súkromných firiem. Môže to ovplyvniť nielen budúce očkovacie zmluvy, ale aj všetky strategické dohody, ktoré sa v Bruseli uzatvárajú v zákulisí.
Reputácia na hrane, dôvera v ohrození
Ursula von der Leyenová práve nastúpila do druhého mandátu na čele Komisie. No jej návrat sprevádzajú pochybnosti o koncentrácii moci, ustupovaní klimatickým ambíciám a teraz aj podozrenia z utajovania kľúčovej komunikácie. Prípad „Pfizergate“ tak nie je len právnym sporom – je lakmusovým papierikom, ktorý ukáže, či EÚ dokáže čeliť vlastným tieňom.
