MOSKVA - Medzi západnými mocnosťami sa formuje odvážny plán, ktorý môže zásadne zmeniť doterajší vývoj vojny na Ukrajine. Šesť európskych krajín – Veľká Británia, Francúzsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva a zatiaľ nemenovaný šiesty štát – signalizovalo ochotu vyslať na Ukrajinu svoje vojenské jednotky. Informovala o tom agentúra AFP a denník The Telegraph.
Najrozhodnejší je zatiaľ Londýn. Británia je pripravená rozmiestniť svojich vojakov na ukrajinskom území až na päť rokov. Diskusie o nasadení prebiehajú v rámci novovzniknutej tzv. „koalície ochotných“, ktorá má Ukrajine garantovať bezpečnosť a odradiť Rusko od ďalšej invázie.
Spojené štáty sa stiahli, vedenie preberá Európa
Zatiaľ čo doteraz boli lídrom západnej pomoci Spojené štáty, po nástupe Donalda Trumpa do prezidentského úradu sa situácia zásadne mení. Washington kategoricky odmietol vyslanie svojich pozemných jednotiek na Ukrajinu – a americká administratíva sa k iniciatíve vôbec nevyjadruje. V koalícii preto absentuje.
Na čele novej aliancie tak stoja Londýn a Paríž, podporované krajinami ako Nórsko, Austrália, Kanada či Nový Zéland. Zapojené sú viac než tri desiatky štátov – vrátane Českej republiky.
Británia a Francúzsko zároveň lobujú za to, aby sa Spojené štáty aspoň nepriamo zapojili – napríklad poskytnutím leteckej podpory či spravodajských informácií.
Misia s dôrazom na výcvik, obranu vzdušného priestoru a morí
Navrhovaná vojenská prítomnosť by mala byť starostlivo plánovaná a koordinovaná. Podľa britských médií nejde len o symbolické rozmiestnenie jednotiek, ale aj o dlhodobú pomoc pri výcviku ukrajinskej armády, zabezpečenie vzdušného priestoru a ochranu teritoriálnych vôd Ukrajiny.
Vojská by sa mali rotovať a postupne sťahovať – cieľom nie je okupácia, ale strategická asistencia. Podľa denníka Kyiv Independent sa dokonca uvažuje aj o tom, že by do obrany Ukrajiny mohli byť nasadené stíhačky britského Kráľovského letectva.
Švédsko váha: „Potrebujeme odpovede,“ odkazuje minister obrany
Hoci väčšina krajín signalizuje ochotu zapojiť sa, nie všetci sú ešte rozhodnutí. Švédsky minister obrany Pål Jonson upozornil, že Štokholm má pred prijatím záväzkov viacero vážnych otázok.
„Musí byť dopredu úplne jasné, čo táto misia presne obnáša – či pôjde len o udržiavanie prímeria, alebo aj o odstrašenie,“ citoval ministra nezávislý spravodajský server Meduza.
Francúzsko: Ruský útok na západné jednotky je nepravdepodobný
Francúzski predstavitelia sa už v minulosti vyjadrili, že Moskva by si útok na jednotky Západu rozmiestnené na Ukrajine pravdepodobne nedovolila – ruská armáda je totiž podľa nich vyčerpaná a má čo robiť, aby si udržala už získané pozície na fronte.
Zlomový moment konfliktu?
Možné vyslanie európskych vojsk na Ukrajinu môže predstavovať zásadný posun v západnej stratégii – od podpory z diaľky k priamemu pôsobeniu v ohrozenom regióne.
Zatiaľ čo Rusko pokračuje v ofenzíve a svet sleduje vývoj s napätím, Európa dáva najavo, že už nemieni čakať. A že obrana Ukrajiny sa čoraz viac stáva aj otázkou vlastnej bezpečnosti.
