WASHINGTON - Európa by sa mohla vojensky osamostatniť od USA rýchlejšie, ako sa doteraz predpokladalo. Podľa analýzy 17 bezpečnostných expertov, ktorých vyspovedal americký server Defense News, by mohla Európska únia odstrániť svoje vojenské nedostatky už v priebehu päť rokov.
Tri slabiny, ktoré musí Európa prekonať
V súčasnosti zaostáva Európa v troch kľúčových oblastiach: velenie a riadenie operácií (C2), schopnosť útokov na veľké vzdialenosti a ničenie nepriateľských protileteckých obranných systémov. Hoci tieto nedostatky oslabujú jej vojenskú kapacitu, experti tvrdia, že ich EÚ dokáže prekonať do piatich rokov. Dlhší vývoj (približne desať rokov) sa očakáva len pri vesmírnych satelitných systémoch určených na prieskum bojiska. Pre porovnanie, v máji 2023 mala Európa vo vesmíre len 49 vojenských satelitov, zatiaľ čo USA disponovali až 246.
Kybernetická obrana a strategické útoky: Kľúč k sebestačnosti
Moderné vojny si vyžadujú sofistikované systémy velenia a riadenia (C2), ktoré musia odolávať kybernetickým útokom nepriateľa. Okrem toho je nevyhnutné, aby Európa vybudovala schopnosť vykonávať presné útoky na veľké vzdialenosti. Na tento účel sa bežne používajú strely s plochou dráhou letu a hypersonické rakety. Prvý typ zbraní Európa už má – britské Storm Shadow sa už používajú na Ukrajine. Nemecko dokonca zvažovalo dodávku svojich striel Taurus, ako odhalil únik informácií z nemeckej armády v lete 2023.
Problémom je však ich nedostatok – Británia disponuje približne 600 kusmi, Nemecko ešte menej. EÚ zatiaľ nevyvinula žiadne hypersonické rakety, čím zaostáva nielen za Ruskom a Čínou, ale dokonca aj za USA. Rusko sa už na Ukrajine pochválilo použitím striel Kinžal, ktoré sú extrémne rýchle, no menej presné.
Odstránenie nepriateľského radaru: Kľúč k vzdušnej dominancii
Likvidácia nepriateľských radarov je nevyhnutná pre získanie vzdušnej prevahy. Najčastejšie sa vykonáva pomocou protiradarových rakiet odpalovaných zo stíhačiek, ale existujú aj iné taktiky – napríklad ukrajinské komando vycvičené v Británii už niekoľko ráz zničilo ruské radarové systémy priamym pozemným útokom.
Rusko si na Európu netrúfa?
Podľa analytikov je päťročný horizont realistický, keďže ruská armáda nebude schopná viesť veľkú vojnu proti NATO skôr ako za tri až desať rokov. Počas tohto obdobia sa Moskva ešte len bude spamätávať zo strát na Ukrajine a na priame zrazenie sa s Alianciou si netrúfna.
„Máme dostatok zdrojov, technologickú vyspelosť aj ekonomickú silu. Ak by prišlo ku konvenčnej vojne s Ruskom, Európa by ju vyhrala,“ tvrdí belgický expert Sven Biscop z bruselského inštitútu Egmont. Podľa neho je jedinou efektívnou stratégiou posilniť európske vojenské kapacity takým tempom, aby Kremeľ nikdy nedospel k rozhodnutiu zaútočiť.
Hrozba mobilizácie: Najväčšia slabina Európy?
Najväčším rizikom pre Európu je nedostatok vojenských záloh. Drvivá väčšina štátov EÚ zrušila povinnú vojenskú službu, čo znamená, že v prípade konfliktu by nebolo koho masovo povolať do zbraní. Tento faktor sa ukazuje ako kritický aj na Ukrajine, kde pomalé dopĺňanie frontových jednotiek v poslednom roku prispelo k taktickým úspechom Ruska.
Ak by Rusko zaútočilo skôr, nebolo by to pre Európu katastrofou, ale znamenalo by to väčšie straty na ľudských životoch a materiáli. „Ukrajina sa dokázala ubrániť Rusku aj bez mnohých moderných schopností, ktoré Európe poskytujú USA. A pre Moskvu to znamenalo obrovské vyčerpanie zdrojov,“ upozorňuje francúzsky expert Léo Péria-Peigné z Francúzskeho inštitútu medzinárodných štúdií (IFRI).
Otázka preto neznie, či sa Európa dokáže ubrániť. Otázka je, aké obete bude musieť priniesť.
