MOSKVA - Tri roky od vypuknutia vojny na Ukrajine sa tento konflikt stále nepodarilo vyriešiť. S blížiacou sa pondelkovou inauguráciou Donalda Trumpa do funkcie prezidenta USA rastie tlak na ukončenie bojov. Vladimír Putin si uvedomuje zvyšujúci sa záujem medzinárodného spoločenstva a rozširuje svoje požiadavky o ďalšie body. Ich obsah odhalila agentúra Bloomberg, ktorá čerpala informácie z tajných rokovaní uskutočnených v Katare.
Putinovo sebavedomie naďalej rastie, pričom je presvedčený, že má situáciu na bojisku pod kontrolou a dokonca získava prevahu. Toto ho povzbudzuje k tvrdšiemu prístupu aj na diplomatickej úrovni. Poľský denník Gazeta s odvolaním sa na Bloombergu informuje, že Moskva požaduje nielen zákaz vstupu Ukrajiny do NATO, ale aj záruky úplného prerušenia kontaktov medzi Kyjevom a alianciou. Okrem toho žiada, aby sa zbrane, ktoré Ukrajine poskytli členské štáty NATO, nikdy nepoužili proti Rusku.
„Podmienky, ktoré Kremeľ navrhuje pre uzavretie mieru, sú ešte tvrdšie než tie predchádzajúce. Je to dôsledok toho, že Rusko prebralo iniciatívu na fronte,“ píše Gazeta.
Medzi ďalšími požiadavkami Moskvy sú aj kvóty na maximálny počet ukrajinských vojakov a vojenskej techniky. Rusko údajne žiada, aby ukrajinská armáda nepresiahla stav 85 000 vojakov, čo by znamenalo zníženie súčasných počtov približne o 700 000. Dolet ukrajinských rakiet má byť podľa týchto návrhov obmedzený na 40 kilometrov.
Podľa agentúry Ukrinform prezident Volodymyr Zelenskyj kategoricky odmieta akúkoľvek diskusiu o redukcii ukrajinskej armády. Táto téma bola jednou z hlavných pri nedávnom stretnutí Zelenského s britským premiérom Keirom Starmerom.
Ďalšou požiadavkou Kremľa je, aby Ukrajina prijala neutrálny štatút a zakotvila ho vo svojej ústave. Rusko si zároveň nárokuje kontrolu nad 20 % ukrajinského územia. „Ukrajina by mala byť neutrálnym, neškodným štátom, ktorý by za žiadnych okolností neslúžil ako základňa pre NATO alebo Spojené štáty. Mala by mať malú armádu, ktorá by stačila na ochranu hraníc pred utečencami a vykonávanie policajných funkcií – ale nie dostatočne veľkú na to, aby mohla ohroziť Rusko,“ uviedol ruský oligarcha a blízky spojenec Kremľa Konstantin Malofejev.
Kyjev však odmieta akékoľvek z týchto návrhov. Zelenskyj a jeho poradcovia upozorňujú, že zastavenie bojov by umožnilo Rusku znovu zoskupiť svoje sily a podniknúť ďalší útok. Podľa amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) podmienky predkladané Moskvou prakticky znamenajú úplnú kapituláciu Ukrajiny.
Ukrajinská strana naďalej trvá na stiahnutí ruských vojsk z jej územia, na požiadavke, aby Rusko nieslo zodpovednosť za spôsobené škody a vojnové zločiny, a na poskytnutí bezpečnostných záruk, ktoré by zabránili ďalšej ruskej agresii.
Zelenskyjova pozícia je posilnená nielen pomalým postupom ruských síl, ale aj strategickými úspechmi Ukrajiny. Kľúčové je napríklad obsadenie časti ruského územia v Kurskej oblasti. Tento úspech by mohol výrazne ovplyvniť rokovania, a práve preto Ukrajinská armáda začiatkom januára spustila novú ofenzívu v tejto oblasti.