TBILISI – Gruzínsko leží na križovatke ciest medzi Európou a Áziou. Aj z tohto dôvodu je jeho obyvateľstvo rozdelené v otázke priklonenia sa na stranu ruského Východu alebo európskeho Západu. Napovedať mali posledné parlamentné voľby. Namiesto toho začali po krajine vznikať nepokoje, ktoré prerástli do demonštrácii.
Posledné parlamentné voľby, ktoré sa v Gruzínsku konali len prednedávnom, mali byť podľa širokej verejnosti zmanipulované. Vyhrala ich politická strana "Gruzínsky sen" podporovaná Ruskou federáciou. Ako informuje Radio Liberty, široká verejnosť to už nezniesla, pretože odmieta ďalšie volebné obdobie politickej elity, ktorá je pri moci od roku 2012.
Rozsiahle protesty
Demonštrácie trvajú od vyhlásenia výsledkov volieb. Obnovené boli aj v utorok 19. novembra, keď sa nespokojní občania zhromaždili vo večerných hodinách hneď na niekoľkých miestach v metropole Tbilisi. Obsadili veľké križovatky v centre a dokonca aj Štátnu univerzitu v Tbilisi.
"Neustúpime ani o krok. Vyhlásili sme hnutie odporu, ktoré bude napredovať. Koniec policajného štátu (adresované súčasnej vládnej strane Gruzínsky sen) a ruského vplyvu, ktoré opustia túto krajinu," povedala organizátorka protestu Elene Khoštariová z prozápadnej koalície za zmenu.
Parlamentné voľby
Opozícia spoločne s nespokojnými voličmi žiada opakovanie parlamentných volieb. V Gruzínsku sa objavili správy, že hlasovanie sprevádzali rozsiahle podvody a silná ruská propaganda úradovala už počas prieskumov.
V deň protestu zasiahla na miestnej univerzite v Tbilisi polícia, pričom už od siedmej hodiny ráno začala rozháňať študentov, ktorí ako formu protestu zvolili spánok v stanoch pod holým nebom. Policajné zložky im stany roztrhali a zatkli najmenej 16 osôb. Polícia sa mala vyjadriť, že osoby boli zadržané za drobné chuligánstvo a neuposlúchnutie príslušníkov polície. Traja sa napokon priznali a boli prepustení.
Tvrdý zásah polície
Kamerové záznamy z centra Tbilisi počas demonštrácie ukazujú, že silové zložky štátu ťahajú ľudí po zemi, bijú ich, pričom nerobia rozdiely medzi mužmi a ženami. Medzi zadržanými bol aj Sergi Baramidze, kameraman opozičného spravodajského kanála Mtavari, ktorého zbili a rozbili mu kameru.
Svoje utrpenie po zadržaní na proteste opísala aj Maya Gogidzeová z opozičnej skupiny Lelo. "Náhle som začula niekoho kričať. To už z demonštrácie odvliekli násilím prvých protestantov. 'Strážcovia zákona' konali v skupinách, chytili jedného demonštranta, odvliekli ho a potom prešli k druhému," spomína s hrôzou v hlase.
"Videla som, ako ťahajú mladého chlapca po asfalte. Bežala som mu rýchlo na pomoc. Vtedy ma ale zbadali policajti a snažili sa ma od neho dostať čo najďalej. Na moment som sa ocitla zoči voči demonštrantovi. Celú tvár mal od krvi. Policajti ma potom presunuli do svojho vozidla a odviezli na policajnú stanicu," povedala.
Prezidentka na strane demonštrantov
Kancelária prezidentky Salome Zurabišviliovej, ktorá podporuje demonštrantov a odmietla uznať hlasovanie z 26. októbra, podala žalobu na ústavný súd, v ktorej "požaduje anulovanie výsledkov volieb a označila ich za protiústavné".
Na tlačovej konferencii dňa 18. novembra Zurabišviliová povedala: "Podám žalobu na Ústavný súd pre porušenie" volebných princípov." Sama však neskôr dodala, že je realistka a očakáva mizivú alebo skôr žiadnu nádej na úspech. "Celá verejnosť si je vedomá toho, že žiadna inštitúcia v tejto krajine už nie je nezávislá," dodala.
Najnovšie protesty vypukli po tom, čo gruzínska Ústredná volebná komisia (CEC) 16. novembra potvrdila výsledky sporných volieb z minulého mesiaca, napriek obvineniam z rozsiahlych podvodov a zasahovania ruskej elity. Najviac hlasov mal získať podľa oficiálnych výsledkov "Gruzínsky sen" 53,93 percenta, oproti 37,79 percenta, ktoré získali opozičné strany dokopy.
Napadnutie člena volebnej komisie
Ústredná volebná komisia oznámila výsledok počas zasadnutia, ktoré muselo byť na chvíľu prerušené. Opozičný politik Davit Kirtadze postriekal čiernou tekutinou šéfa komisie CEC Giorgiho Kalandarišviliho a označil ho za "temnú škvrnu".
Pochybnosti o výsledku a demokratického priebehu volieb majú aj viaceré európske krajiny. Podľa USA sa Tbilisi už dlhšiu dobu odkláňa od demokracie. Gruzínsko je kandidátska krajina EÚ, avšak jej prístupové rokovania bránia opatrenia proti LGBT komunite a zákon o zahraničnom vplyve.
