PEKING - Čínsky prezident Si Ťin-pching a jeho ruský náprotivok Vladimir Putin v stredu podpísali v Pekingu vyhlásenie, ktoré vyzýva na ďalšie prehĺbenie strategickej spolupráce a vzťahov medzi ich krajinami. Šéf Kremľa predtým vyhlásil, že vzťahy medzi Ruskom a Čínou sú na bezprecedentnej úrovni a majú pozitívny vývoj. Informujú o tom agentúry Reuters a TASS.
Si Ťin-pching prijal Putina len niekoľko dní po americkom prezidentovi Donaldovi Trumpovi, ktorý Čínu minulý týždeň navštívil prvýkrát od roku 2017. V úvode verejnej časti rokovaní s Putinom Si vyhlásil, že Čína a Rusko by mali posilniť svoje strategické partnerstvo a spoluprácu v súčasnej nestabilnej dobe. Ruský prezident vzťah medzi oboma krajinami označil za jeden z najdôležitejších stabilizačných faktorov na medzinárodnej scéne.
Spoločné vyhlásenie prezidentov okrem iného zdôrazňuje, že snahy niektorých štátov ovládať dianie vo svete ako za čias kolonializmu zlyhali, a varuje pred návratom zákona džungle. „Situácia vo svete sa stáva čoraz zložitejšou,“ uvádza sa v texte dokumentu, ktorý takisto odmieta „prejavy hegemónie a politiky nátlaku“.
Kritika útokov na Irán
Lídri Číny a Ruska vyjadrili vážne znepokojenie nad konfrontačnou politikou niektorých krajín. V tejto súvislosti Čína vzala na vedomie „obavu Ruska z tendencie Európskej únie k militarizácii“. Ako porušenie medzinárodného práva tiež odsúdili americké a izraelské útoky na Irán a strany konfliktu vyzvali, aby zasadli k rokovaciemu stolu a zabránili jeho rozšíreniu.
V otázke vojny na Ukrajine sa Čína a Rusko podľa vyhlásenia zhodujú na tom, že je potrebné odstrániť základné príčiny jej vypuknutia. Na to opakovane vyzýva Rusko, ktorého vojská vo februári 2022 vpadli na susednú Ukrajinu. Moskva tiež podľa vyhlásenia oceňuje „objektívny a nezávislý postoj“ Pekingu k Ukrajine. O tomto konflikte, ako aj o vojne v Iráne a vzťahoch s USA budú Putin a Si diskutovať aj neskôr pri čaji, uviedol poradca ruského prezidenta Jurij Ušakov.
Spoluprácu v oblasti energetiky označil Putin za „hnaciu silu rusko-čínskej spolupráce“. Šéf Kremľa poznamenal, že Rusko je pripravené naďalej zabezpečovať plynulé dodávky ropy a plynu na čínsky trh.
Kľúčový export do Číny
„Rád by som poznamenal, že Rusko a Čína aktívne spolupracujú v oblasti energetiky. Naša krajina je jedným z najväčších exportérov ropy, zemného plynu - vrátane skvapalneného plynu - a uhlia do Číny. Samozrejme, sme pripravení naďalej spoľahlivo zabezpečovať nepretržité dodávky všetkých týchto surovín na rýchlo rastúci čínsky trh,“ zdôraznil ruský prezident, ktorého cituje agentúra TASS.
Agentúra DPA, odvolávajúc sa na údaje ruskej vlády, uviedla, že minulý rok dodalo Rusko Číne 101 miliónov ton ropy a 49 miliárd kubických metrov zemného plynu. Súčasne pripomenula slová ruského prezidenta, ktorý v Pekingu vyhlásil, že napriek nepriaznivým vonkajším faktorom vykazuje hospodárska spolupráca medzi Ruskom a Čínou dobrú dynamiku, keď za posledné štvrťstoročie sa obchod medzi oboma krajinami zvýšil tridsaťnásobne a už roky sa drží nad úrovňou 200 miliárd amerických dolárov.
Jednou z tém rokovaní delegácií v Pekingu bol aj projekt plynovodu Sila Sibíri 2, ktorý by sa mal v dĺžke 2600 kilometrov tiahnuť od polostrova Jamal na severe Sibíri cez Mongolsko až do Číny. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov povedal, že strany našli zhodu iba v základných parametroch vrátane trasy a spôsobu výstavby. Kedy by mal byť postavený, podľa Peskova zatiaľ jasné nie je.
