Nedeľa6. október 2024, meniny má Natália, zajtra Eliška, Elisa

Nórsko zaznamenalo pri arktickej hranici s Ruskom radiáciu: Nevedia odkiaľ sa vzala, Kremeľ informácie popiera!

(Zdroj: Getty Images)

OSLO/MOSKVA - Nórsky úrad pre radiáciu a jadrovú bezpečnosť (DSA) v utorok informoval o nameraní vyššej úrovne rádioaktívneho cesia-137 pri arktickej hranici s Ruskom. Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov dnes v reakcii uviedol, že Rusko zvýšenú úroveň radiácie v atmosfére nezaznamenalo a pôvod zvýšenej koncentrácie je tak naďalej neznámy.

"Od našich príslušných služieb neboli žiadne upozornenia na zvýšenú úroveň určitých izotopov v atmosfére, neprišli ani žiadne upozornenia ohľadom ohrozenia zdravia ľudí, takže nemám čo povedať," reagoval hovorca Kremľa na otázku novinárov.

Tlačová konferencia jednotlivých vládnych predstaviteľov po zasadnutí vlády (Zdroj: Topky/Ramon Leško)

Nórsky úrad pre radiáciu a jadrovú bezpečnosť v utorok podľa serveru The Barents Observer uviedol, že v prvej polovici septembra nameral určitú úroveň cesia-137 na staniciach Svanhovd a Viksjöfjell blízko hranice s Ruskom, ktorú označil za veľmi nízku, ale prekračujúcu bežné hodnoty. "Úroveň je zjavne vyššia, ako je normálna, ale nepredstavuje žiadne riziko pre ľudí ani životné prostredie," povedal Bredo Möller z DSA. Dôvod zvýšenej radiácie je podľa The Barents Observer neznámy a úrad sa chystá vykonať ďalšie analýzy.

Cesium-137 je rádioizotop cesia, ktorý vzniká ako jeden z produktov štiepenia jadier uránu-235 a iných nuklidov v reaktoroch. Podľa Möllera by jeho súčasnú zvýšenú úroveň mohli zapríčiniť tiež lesné požiare. V prírode je stále možné namerať následky čiernobylskej havárie z roku 1986 a dokonca aj skorších jadrových testov, píše web. Pri horení starých stromov sa podľa neho môže rádioaktivita dostať do vzduchu a vietor ju rozniesť.

Ďalšou teóriou je testovanie zbraní ruskými konštruktérmi v súostroví Nová krajina (Novaja Zemlja), kde sa nachádza polygón určený na testovanie medzikontinentálnej strely s plochou dráhou letu a s jadrovým pohonom Burevestnik, poznamenal ďalej The Barents Observer. Práce sú však podľa neho utajované a oficiálne správy o testoch Burevestniku nie sú. Podľa The Moscov Times Rusi Burevestnik testovali trinásťkrát, z toho jedenásť pokusov skončilo neúspešne. Pri skúške v roku 2019 sa jedna zo striel zrútila do Barentsovho mora a počas pokusu o jej vytiahnutie explodovala. O život vtedy prišlo 7 ľudí vrátane vedcov z ruského jadrového centra.

Viac o téme: RadiáciaRuskoNórskoSkúška rakiet
Nahlásiť chybu

Odporúčame

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Stream naživo

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Celý program

Ďalšie zo Zoznamu