Streda19. jún 2024, meniny má Alfréd, zajtra Valéria

Belgický kráľ Filip prijal demisiu premiéra De Crooa: Začal konzultovať so stranami, ktoré by mohli vytvoriť vládu

Belgický kráľ Filip
Belgický kráľ Filip (Zdroj: TASR/Benoit Doppagne, Pool Photo via AP)

BRUSEL - Belgický kráľ Filip v pondelok prijal demisiu premiéra Alexandra de Crooa, ktorý ju podal po nedeľňajších parlamentných voľbách. Vláda zostane pri moci do vytvorenia novej vládnej koalície, píše agentúra DPA.

Flámska liberálna strana (Open Vld), ktorej členom je aj De Croo, vo voľbách prišla o päť kresiel v snemovni reprezentantov a obsadí len sedem mandátov. Premiér v nedeľu neskoro večer vyvodil politickú zodpovednosť a oznámil svoju rezignáciu.

archívne video

Slovensko odovzdalo Belgicku diplomatickú nótu pre úmrtie Jozefa Chovanca (Zdroj: TASR/Jakub Popelka)

Víťazom volieb sa stala Nacionalistická strana Nová flámska aliancia (N-VA), ktorá v 150-člennej snemovni reprezentantov obsadí 24 kresiel. Táto strana žiada väčšiu autonómiu pre región Flámsko. Kráľ Filip v pondelok prijal jej lídra Barta De Wevera, pričom má právomoc poveriť politikov vedením rokovaní o vytvorení vlády.

Kráľ sa v pondelok plánoval stretnúť aj s predsedom krajne pravicovej strany Flámsky záujem (Vlaams Belang), ktorá skončila druhá so ziskom 20 kresiel aj šéfom liberálneho Reformného hnutia (MR) z frankofónneho regiónu Valónsko.

N-VA získala najviac hlasov aj vo voľbách v roku 2019, zostala však v opozícii. Vládu sa vtedy podarilo vytvoriť až po 16. mesiacoch rokovaní, pričom vládnu koalíciu vytvorilo sedem strán. Vytváranie vlády v Belgicku tradične trvá dlho a krajine patrí "svetový rekord" v počte dní bez regulárnej vlády - 541 v rokoch 2010-2011.

Začal aj konzultácie so stranami, ktoré by mohli vytvoriť vládu

Belgický kráľ Filip v priebehu utorka pokračoval v konzultáciách s predstaviteľmi politických strán po nedeľňajších parlamentných voľbách. Televízna stanica RTBF pripomenula, že kráľ sa ako s prvými už v pondelok stretol s lídrom Novej flámskej aliancie (N-VA) Bartom De Weverom, predsedom strany Flámsky záujem Tomom Van Griekenom a lídrom Reformného hnutia (MR) Georgesa-Louisa Boucheza. N-VA a Flámsky záujem v 150-člennej snemovni reprezentantov budú mať 24 a 20 kresiel. MR sa stalo víťazom vo Valónsku a regióne Brusel a bude mať tiež 20 mandátov.

Utorňajšie konzultácie u kráľa začali prijatím predsedu frankofónnej Socialistickej strany (PS) Paula Magnetta. Ten už v pondelok vyhlásil, že PS sa rozhodla ísť do opozície na všetkých úrovniach vládnej moci. Dôvodom je strata štyroch poslaneckých kresiel a veľký nárast vplyvu flámskej extrémnej pravice a nacionalistov a posilnenie pozícii liberálov o sociálnych kresťanov vo Valónsku a Bruseli. Bez 16 kresiel PS sa zrejme nepodarí vyskladať širokú koaličnú vládu bez N-VA ako sa podarilo po posledných voľbách, keď sedem rôznych politických strán nepustilo k moci flámskych nacionalistov.

Do Kráľovského paláca následne prišli aj predseda Belgickej strany pracujúcich (PTB) Raoul Hedebouw, šéf sociálno-kresťanskej strany Zapojení Maxime Prévot, líderka flámskej sociálno-demokratickej strany Vooruit Mélissa Depraeterová, predstaviteľ flámskych kresťanských demokratov (CD&V) Sammy Mahdi a Tom Ongen ako zástupca flámskych liberálov z OpenVLD.

Prvé kolo volebných konzultácií by malo skončiť v stredu

Podľa informácií RTBF prvé kolo povolebných konzultácií sa skončí v stredu, pričom kráľ Filip by mal vymenovať "formátora", čiže vyjednávača, ktorý povedie medzistranícke rokovania o zostavení novej federálnej vlády. Väčšinou ide o osobu so solídnymi politickými skúsenosťami, podriadenú priamo panovníkovi, ktorej úlohou je prekonávať rozpory a citlivé otázky a hľadať kompromis medzi stranami na vládnom programe a na vhodnom kandidátovi na federálneho premiéra.

Prvé koaličné rokovania už prebehli medzi MR s stranou Zapojení, pričom obe frankofónne strany uviedli, že cieľom je čo najrýchlejšie zostaviť vládu. Môže to blokovať Flámsky záujem, ktorého líder sa pred voľbami netajil zámerom rozbiť federáciu a v horizonte niekoľkých rokov prispieť k vzniku samostatného Flámska. Tento zámer odmieta aj nacionalistická N-VA a všetky politické subjekty vo Valónsku a bruselskom regióne.

Hoci účasť na voľbách je v Belgicku zo zákona povinná, nedeľňajšie trojvoľby - regionálne parlamenty, federálny parlament a Európsky parlament - ignorovalo vyše viac pol druha milióna voličov (12,5 percenta), čo je o 100-tisíc viac ako vo voľbách z roku 2019.

Viac o téme: EurovoľbyDemisiaBelgickoKráľ FilipAlexander de Croo
Nahlásiť chybu

Odporúčame

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Stream naživo

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Celý program

Ďalšie zo Zoznamu