PARÍŽ - Zdravotné úrady vo Francúzsku museli vyhodiť 218-tisíc dávok vakcíny proti covidu-19 od spoločnosti AstraZeneca, informoval denník Le Monde. Podľa denníka však nejde o ojedinelý prípad. Po celom svete sa vyhodia stovky miliónov dávok očkovania proti koronavírusu kvôli ich dátumu spotreby.
Povinné očkovanie na Slovensku už podľa Matoviča nemá zmysel (archívne video)
Do konca marca vypršala v bohatších štátoch trvanlivosť približne 240 miliónom nevyužitých vakcín proti covidu, vyplýva z údajov britskej analytickej spoločnosti Airfinity. Z toho 73 percent tvoria dávky očkovacieho preparátu od firmy Pfizer, ktorý je na Západe najrozšírenejší. Ďalších 18 percent vakcín pochádza od spoločnosti AstraZeneca.
Podľa Airfinity je navyše odhad počtu vyhodených vakcín podhodnotený kvôli nedostatku informácií z chudobnejších a rozvojových krajín. V týchto štátoch veľmi pravdepodobne prekročí čas trvanlivosti ešte viac dávok ako na Západe, uviedla hovorkyňa spoločnosti Sarah Harperová.
Nigéria nestihla podať všetky vakcíny
Dôvod je podľa francúzskeho denníka jednoduchý; bohatšie krajiny sa od októbra 2021 hromadne zbavujú prebytočných dávok, niekedy tesne pred vypršaním ich použiteľnosti. Očkovanie darujú prevažne prostredníctvom programu COVAX, ktorého cieľom je zásobiť vakcínami práve chudobnejšie štáty. Príjemcovia očkovacích preparátov ale len v decembri 2021 odmietli viac ako 100 miliónov dávok z dôvodu ich krátkej doby použiteľnosti.
Napríklad Nigéria prijala v októbri 2021 celkom 2,6 milióna dávok od spoločnosti AstraZeneca, vrátane 500-tisíc dávok z Francúzska, ktorým zostávali len štyri až sedem týždňov trvanlivosti. Ich kontrola nigérijskými úradmi trvala v priemere 20 dní. Podľa dokumentov, ktoré mali k dispozícii novinári z Le Monde, zdravotníci stihli podať iba 1,53 milióna dávok, zvyšok sa musel vyhodiť.
Nie je to ojedinelý prípad
Tento prípad však nie je ojedinelý. Bohatým krajinám zostali veľké prebytky vakcín po tom, čo na začiatku epidémie nakúpili väčšinu svetovej produkcie bez toho, aby predvídali právne a logistické prekážky spojené s darovaním alebo ďalším predajom. Výrobcovia nákupcom diktujú podmienky, ktoré im prakticky znemožňujú rýchlo reagovať na dopyt medzinárodnej pomoci. Ďalšou prekážkou je extrémne krátka doba trvanlivosti týchto vakcín, ktorá sa pohybuje medzi šiestimi až 24 mesiacmi, zatiaľ čo u iných vakcín sú to viac ako tri roky. Európska agentúra pre lieky (EMA) uviedla, že v čase schvaľovania vakcín proti covidu-19 boli "údaje o trvanlivosti liekov uvádzaných na trh obmedzené". Firmy potom mohli po predložení ďalších štúdií požiadať o predĺženie dátumu spotreby.
Z prvých štyroch výrobcov, ktorým bolo povolené uviesť vakcínu na trh, sa týmto odporúčaním ako jediná neriadila AstraZeneca. Britsko-švédska spoločnosť doteraz nepodala žiadosť o predĺženie trvanlivosti svojej vakcíny. Firma uviedla, že ide o "komplexný proces". Jej produkt tak zostal na počiatočných šiestich mesiacoch, zatiaľ čo Pfizer predĺžil dobu trvanlivosti o tri mesiace, Moderna o dva a firma Johnson & Johnson dokonca o sedem mesiacov. Podľa Enriky Altieriovej, ktorá do júna 2020 viedla v EMA oddelenie výskumu a vývoja liekov, je potrebné sa pýtať, nakoľko uvedené doby trvanlivosti zodpovedajú realite. Talianska odborníčka na farmaceutický priemysel sa domnieva, že farmaceutické firmy sa všeobecne snažia o čo najkratší dátum spotreby. Jednak kvôli dlhému vývoju lieku, ale aj z komerčných dôvodov.
