BRUSEL - Obmedzenie voľného pohybu osôb v rámci EÚ by malo zostať aj počas pandémie koronavírusu iba výnimkou. Zhodli sa na tom v utorok poslanci Európskeho parlamentu (EP) v rámci plenárneho zasadnutia v Bruseli.
Nelegislatívne uznesenie - za ktoré hlasovalo 619 poslancov, 45 bolo proti a 28 sa zdržalo hlasovania - upozornilo na dôležitosť urýchleného návratu k plne funkčnému schengenskému priestoru bez kontrol na jeho vnútorných hraniciach. Podľa poslancov schengenské pravidlá a legislatívu je potrebné dodržiavať aj počas prebiehajúcej pandémie.
Poslanci vyzvali na väčšiu flexibilitu pri zavádzaní obmedzujúcich opatrení, ktoré by podľa ich nich mohli byť prijímané aj na regionálnej či miestnej úrovni, a tiež na lepšiu koordináciu a spoluprácu v rámci EÚ. Ich výzva sa týka aj prípravy pohotovostných plánov, ktoré by mali zabrániť tomu, aby sa z dočasných hraničných kontrol stávali dlhodobé previerky.
Uznesenie poukázalo na negatívne dôsledky uzatvárania vnútorných hraníc EÚ na občanov v pohraničných regiónoch a cezhraničných pracovníkov, ako aj na študentov a páry žijúce v susedných členských štátoch. Podľa europoslancov opatrenia obmedzujúce voľný pohyb by mali zostať výnimkou a v budúcnosti by ich mali nahradiť cielené opatrenia, ktoré budú v súlade so zásadami proporcionality a nediskriminácie.
Podľa ich názoru by sa obmedzenia nemali vzťahovať na ľudí žijúcich v pohraničných regiónoch a cezhraničných pracovníkov za predpokladu, že tieto osoby budú dodržiavať úradmi navrhované odporúčania a opatrenia proti šíreniu nákazy.
EP upozornil, že Európska komisia a vlády členských štátov by mali zintenzívniť úsilie zamerané na lepšiu koordináciu spoločnej európskej reakcie voči pandémii nového typu koronavírusu. Týkať by sa to malo najmä karanténnych pravidiel, vyhľadávania kontaktov nakazených osôb, stratégií testovania a vzájomného uznávania testov, ako aj dočasného obmedzenia ciest turistov z tretích krajín do EÚ.
Uznesenie zároveň požaduje kompatibilitu rôznych mobilných aplikácií na vyhľadávanie kontaktov a vyzýva na zaistenie lepšieho prístupu k spoľahlivým a aktuálnym informáciám vo viacerých jazykoch o cestovných obmedzeniach a bezpečnostných opatreniach v jednotlivých štátoch Únie.
Poslanci cez uznesenie pripomenuli, že stratégia o budúcnosti schengenského priestoru je jednou z kľúčových iniciatív eurokomisie na rok 2021 a zdôraznili, že doplnenie schengenského priestoru o zostávajúce členské krajiny EÚ je nevyhnutnou podmienkou zaistenia rovnakých výhod v oblasti voľného pohybu pre všetkých občanov Únie. Vstup do Schengenu pre Bulharsko a Rumunsko už niekoľko rokov blokuje Rada EÚ (členské štáty). Technické podmienky na vstup medzičasom spĺňa aj Chorvátsko.
Milióny na pomoc štátom postihnutým katastrofami a pandémiou
Európsky parlament (EP) v utorok schválil vyčlenenie sumy 823 miliónov eur pre krajiny EÚ postihnuté prírodnými katastrofami a následkami koronakrízy. Finančnú pomoc prostredníctvom Fondu solidarity Európskej únie (EUSF) dostane Chorvátsko (683,7 milióna eur) na odstraňovanie škôd po marcovom zemetrasení v Záhrebe, a tiež Poľsko (vyše 7 miliónov), ktoré v júni postihli ničivé povodne.
Poslanci okrem toho rozhodli, že 132,7 milióna eur sa v podobe zálohových platieb prerozdelí medzi Nemecko, Írsko, Grécko, Španielsko, Chorvátsko, Maďarsko a Portugalsko. Tieto peniaze sú určené na pomoc v boji s následkami súčasnej pandémie koronavírusu.
V rámci Európskej investičnej reakcie na koronavírus (CRII) doposiaľ o pomoc požiadalo 19 krajín EÚ. Z toho sedem štátov požiadalo o zálohové platby, čo europarlament v utorok odobril schválil. Predložené žiadosti o pomoc posudzuje Európska komisia.
Europoslanci schválili opatrenia, ktoré by mali znížiť počet bezdomovcov v EÚ
Európsky parlament (EP) schválil v utorok sériu odporúčaní na boj proti bezdomovectvu v krajinách EÚ. Uznesenie EP hovorí o prevzatí zodpovednosti za riešenie problému bezdomovectva, prevencie a včasnej intervencie. Zároveň požaduje výmenu osvedčených postupov s ostatnými členskými štátmi, dekriminalizáciu bezdomovectva a poskytovanie rovnakého prístupu k verejným službám, ako sú zdravotná starostlivosť, vzdelávanie a sociálne služby aj pre ľudí bez stálej adresy, píše sa v tlačovej správe EP.
V uznesení, za ktoré hlasovalo 647 poslancov, 13 bolo proti a 32 sa zdržali hlasovania, sa zdôrazňuje neistá životná situácia viac ako 700.000 osôb v Európe, ktoré sú každú noc nútené hľadať si provizórny prístrešok. Podľa tlačovej správy EP za posledné desaťročie ide o 70-percentný nárast bezdomovectva. Europoslanci zdôraznili že bývanie je základným ľudským právom, a vyzvali na dôraznejšie kroky zo strany Európskej komisie a Rady EÚ (členských štátov) zamerané na ukončenie bezdomovectva v EÚ do roku 2030.
Poslanci sa taktiež vyslovili i za dôraznejšiu podporu integrácie bezdomovcov na trh práce prostredníctvom špecializovanej pomoci, odbornej prípravy a cielených programov. Ich výzva sa týka aj poskytovania finančnej pomoci mimovládnym organizáciám a podpore miestnych orgánov pri zaisťovaní bezpečných priestorov pre bezdomovcov a predchádzanie vysťahovaniu, najmä počas súčasnej pandémie ochorenia COVID-19.
V širšom časovom horizonte je podľa poslancov EP potrebné okrem iného zabezpečenie nepretržitého prístupu k núdzovým prístreškom ako dočasné riešenie pre ľudí bez domova a podpora sociálneho podnikania a aktivít pomáhajúcich pri začleňovaní tejto skupiny ľudí do väčšinovej spoločnosti.
Prijatie opatrení je podľa zákonodarcov potrebné na európskej i vnútroštátnej úrovni. Podľa ich odkazu by Európska komisia mala podporovať členské štáty v tejto politike, zlepšovať monitorovanie situácie, pokračovať v poskytovaní finančných prostriedkov a predložiť únijný právny rámec pre národné stratégie bezdomovstva.
Členské štáty by mali prijať zásadu "prvého bývania", ktorá výrazne pomáha znižovať bezdomovectvo zavedením akčných plánov a inovatívnych prístupov založených na koncepcii domova ako základného ľudského práva.
Ako sa ďalej v správe píše, zákonodarný zbor EÚ dostal mnohé upozornenia o prudkom náraste bezdomovectva v EÚ, čo je spôsobené vyššími nákladmi na bývanie, hospodárskymi krízami, zníženou sociálnou ochranou či neprimeranými štátnymi politikami. Správy začali pribúdať po vypuknutí pandémie koronavírusu, ktorá ovplyvnila dostupnosť bývania v krajinách EÚ. S tým spojená hospodárska recesia a strata pracovných miest a príjmov môže celkovú situáciu ešte viac zhoršiť.
Politika v oblasti bývania nespadá pod právomoci EÚ, podľa poslancov však Únia môže ovplyvňovať podmienky bývania nepriamo prostredníctvom nariadení o pravidlách štátnej pomoci, fiškálnych zákonov, zákonov o hospodárskej súťaži či rôznych odporúčaní a usmernení.
