BRATISLAVA - Václav Klaus na sklonku svojej prezidentskej kariéry patrí k služobne najstarším politikom v Českej a Slovenskej republike. Paradoxne však za svoj najväčší úspech považuje to, čím sa zaoberal na začiatku svojho politického pôsobenia, ekonomickú transformáciu bývalého Československa.
V exkluzívnom rozhovore pre TASR potvrdil, že je kritikom spoločnej európskej meny. Euro, podľa prezidenta Klausa, nie je prínosom pre Európu ako celok.
V tomto roku si pripomíname 20. výročie vzniku Českej a Slovenskej republiky. Ako sa počas tohto obdobia zmenili oba štáty?
Na jednej strane zostali samé sebou, čo je určite dobre. A malo to tak byť. Rozdelenie československej federácie k tomu určite prispelo pozitívne, hoci tomu na začiatku mnohí neverili. Napriek tomu treba povedať, a ja to nehovorím so žiadnym smútkom, že sa oba štáty vyvíjajú v nemalej miere odlišným spôsobom. Schopnosť a ochota zorganizovať televíznu súťaž "Česko Slovensko má talent" nie je s týmto mojím pocitom v rozpore.
Slovensko v čase rozdelenia federácie ekonomicky zaostávalo za Českou republikou. Darí sa mu dobiehať svojho suseda?
Ekonomický rast Slovenska bol v uplynulom dvadsaťročnom období evidentne rýchlejší než v Českej republike – približne dvojnásobný. To som Slovensku vždy prial a želám mu to i dnes. Čo ale samozrejme vôbec neznamená, že by som bol spokojný s tým, ako prebieha ekonomický vývoj u nás.
Ste známy kritik spoločnej meny euro. Ako vnímate fakt, že Slovensko túto menu prijalo v roku 2009. Bol to správny krok?
Jedna vec je to, či je euro ako spoločná európska mena prínosom pre Európu ako celok. O tom, že nie je, som stopercentne presvedčený. Vývoj európskej ekonomiky v posledných približne piatich rokoch to ukazuje viac než jasne. Druhá vec je prínos eura pre jednotlivé krajiny, a to už také jasné nie je. Niektoré štáty na prijatí eura získali, iné nie. Aj keď je to v médiách a v pocitoch ľudí interpretované väčšinou úplne opačne, zarobili na tom krajiny európskeho severu, najmä Nemecko a prerobili štáty európskeho juhu, ktoré sú ekonomicky slabšie. Do eurozóny vstúpili s nadhodnoteným menovým kurzom a majú celkom neúnosnú a neudržateľnú sociálnu politiku, ktorá vôbec nezodpovedá ich ekonomickým možnostiam. Kde sa v tomto pohľade, a to som sa vyjadril veľmi skratkovito, nachádza Slovensko, nechcem príliš suverénne hodnotiť. Vaša ekonomika úspešne rastie, ale deficit štátneho rozpočtu je vysoký a aj miera nezamestnanosti nie je priaznivá. Ak je správny údaj miery nezamestnanosti v decembri 2012 14,4 %, potom musím povedať, že je to pre nás číslo takmer nepredstaviteľné.
Ako sa zmenili česko-slovenské vzťahy počas posledného desaťročia, keď ste boli v prezidentskom úrade? Sme si napriek tomu, že máme dva štáty, bližší alebo nie?
Keď k tomu pridáme moju "rozlúčkovú" návštevu Bratislavy v posledných dňoch februára 2012, bol som za týchto desať rokov na Slovensku 13-krát. Prezident Gašparovič bol u nás 12-krát. Mnohokrát sme sa navyše stretávali na najrôznejších medzinárodných akciách. Verím, že sme obaja prispeli k tomu, že sú naše vzťahy také dobré, aké skutočne sú.
Česko a Slovensko rokuje o viacerých spoločných projektoch napríklad v rámci obrany, funguje povedzme spoločný trh s elektrickou energiou. Je to cesta do budúcnosti, aby sa obe krajiny spájali pri výhodných projektoch?
Určite je lepšie nachádzať spoločné projekty, ktoré môžu obohatiť obe krajiny, než aby sme iba prednášali slávnostné prejavy pri najrôznejších udalostiach a potľapkávali sa pritom po ramenách.
V politike ste od decembra 1989. Patríte v rámci Česka a Slovenska k najdlhšie slúžiacim politikom. Čo z tohto pohľadu považujete za váš najväčší úspech?
Najväčší úspech bolo to, čo sme urobili ešte v spoločnom štáte v rokoch 1990 – 1992. Vtedy sa urobili, a to si trúfam povedať, že som to zásadne ovplyvnil, základné nevyhnutné kroky radikálnej ekonomickej transformácie, ktorá zrušila komunistickú ekonomiku a preniesla nás k trhovej ekonomike. Tento krok sme urobili s menšími nákladmi, merané tempom ekonomického rastu a mierou inflácie, než ktorákoľvek iná postkomunistická krajina. To bol riskantný moment a ten sme zvládli.
Kam budú vaše kroky smerovať po skončení funkčného obdobia v prezidentskom úrade? Čím sa budete zaoberať?
Založil som – nie úplne na zelenej lúke, pretože už od roku 1999 funguje mnou zriadené Centrum pre ekonomiku a politiku (CEP) – novú inštitúciu, nazvanú Inštitút Václava Klause (IVK), ktorá bude klasickým "think-tankom". Ten sa bude zaoberať politicko-ekonomicko-sociálnymi témami. Súčasne budem spolupracovníkom významného amerického CATO Institute, kam odlietam hneď po inaugurácii nového českého prezidenta 8. marca.
