°C

Streda, 29. január 2020. Meniny má Gašpar, zajtra Ema.

Slovensko je pripravené mať uhlíkovo neutrálnu ekonomiku, tvrdí Pellegrini

Slovenský premiér Peter Pellegrini a predseda Európskej rady Charles Michel.
Slovenský premiér Peter Pellegrini a predseda Európskej rady Charles Michel.
Zdroj: TASR/ Olivier Hoslet, Pool Photo via AP
12.12.2019 17:30

BRUSEL - Slovensko je pripravené pripojiť sa k iniciatíve uhlíkovo neutrálnej ekonomiky do roku 2050.


"Slovensko sa pripojí k väčšine európskych krajín, pretože osobne si myslím, že Európska únia musí byť lídrom. Len vtedy dokážeme presvedčiť aj ostatné krajiny ako Čína a India," uviedol premiér Peter Pellegrini vo štvrtok pred začiatkom summitu EÚ. Dodal, že jednou z podmienok je jasne deklarovaná technologická neutralita. 

"Samozrejme, máme niektoré podmienky. Jednou zo základných je, aby bola jasne deklarovaná technologická neutralita, to znamená, aby si každá krajina mohla rozhodovať o svojom energetickom mixe, aké technológie použije, aby tam boli nejaké základy ekonomickej transparentnosti, respektíve, aby sme neboli nútení investovať do nákladných investícií obnoviteľných zdrojov, ktoré by extrémnym spôsobom zvyšovali náklady energie," priblížil premiér.

V otázke viacročného finančného rámca EÚ je podľa neho na stole návrh, ktorý hodnotí zásadne kriticky. "Čo ma najviac mrzí, v tom návrhu vôbec nie je zohľadnená pozícia Priateľov kohézie. Zoberte si, že to je viac ako polovica krajín EÚ, ktoré sa stretli minulý rok na jeseň v Bratislave a teraz sme sa stretli v Prahe, kde sme dali všetci jasné stanovisko, ako si predstavujeme tie parametre. Žiaľ, žiadne z týchto našich pripomienok tam nevidím," konštatoval premiér, pričom dodal, že pozícia Slovenska je jasná. Očakáva, že najťažšie a zároveň najkonkrétnejšie debaty budú prebiehať počas chorvátskeho predsedníctva budúci polrok.

Fínske predsedníctvo predstavilo návrh o podobe rozpočtu na ďalšie sedemročné programovacie obdobie, kde sa hovorí aj o vlastných zdrojoch do eurorozpočtu. Fínsky návrh znamená konečnú podobu viacročného finančného rámca na úrovni 1,087 bilióna eur v platbách (1,07 % HNP 27-člennej EÚ). Podľa vyjednávačov Európskeho parlamentu najnovší návrh fínskeho predsedníctva neobsahuje žiadne ďalšie financovanie iniciatív ohlásených šéfkou novej Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou, ako napríklad Fondu pre spravodlivý prechod (v súvislosti s bezuhlíkovou ekonomikou), strojnásobenie študentského programu Erasmus+ alebo program Európske záruky pre deti.

Hlbšie škrty

EP zdôraznil, že fínske predsedníctvo sa vybralo cestou hlbších škrtov v politike súdržnosti a navrhnuté úspory znamenajú aj obmedzenie alebo zníženie objemu financií na oblasti s jasnou európskou pridanou hodnotou, kde EÚ potrebuje čeliť silnej globálnej konkurencii - výskum, energetika, digitalizácia, vesmírna politika -, ako aj na oblasti, v ktorých je Únii pridelená nová zodpovednosť - migrácia, zahraničná politika, bezpečnosť a obrana. Škrty sa rovnako dotknú aj administratívy EÚ.

Vyjednávači EP kriticky zhodnotili aj fínsky návrh na reformu dlhodobého rozpočtu v oblasti vlastných zdrojov, kde je dôraz najmä na príspevky jednotlivých štátov, a poukázali, že tento postoj neodráža ani priority samotnej Rady EÚ.

Technologická neutralita

Pellegrini na otázku, či Bratislava zastáva rovnakú pozíciu, pripomenul, že Slovensko je po Francúzsku druhým najvýznamnejším výrobcom energie z jadra - podľa percentuálneho podielu na domácu výrobu energie. "S Francúzskom sme dve jadrové veľmoci, ktoré majú vyše 50 a blížia sa k 60-percentnému podielu svojej produkcie energie z jadra," vysvetlil premiér.

Zdôraznil, že pre SR je dôležité, aby zostala platná formulácia, že členským krajinám pri dosahovaní cieľom uhlíkovej neutrality bude ponechaná ich "technologická neutralita". "Tam je pre nás skryté aj to, aby Slovensko mohlo ďalej pokračovať aj v oblasti jadrovej energetiky," opísal situáciu Pellegrini.

Luxembursko a Rakúsko sú dve členské krajiny EÚ, ktoré majú snahu zablokovať čerpanie zdrojov z pripravovaného fondu Európskej komisie pre spravodlivú tranzíciu. Fond by mal mať podľa odhadov eurokomisie k dispozícii 100 miliárd eur v programovacom období 2021 - 2027. Premiér spresnil, že v tomto názore sú zajedno všetky krajiny Vyšehradskej štvorky (V4), ale aj Francúzsko, pre ktoré je tiež udržanie atómovej energie v národnom energetickom mixe dôležité.

"Musím povedať, že na stretnutí s generálnym tajomníkom OSN Antóniom Guterresom v New Yorku sme hovorili aj o jadre. Lebo keď je bezpečné, tak my na Slovensku ho považujeme za čistý zdroj energie," odkázal premiér na utorňajšie rokovania v sídle OSN.


Nástroje k článku


ZDROJ: TASR

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články