BRATISLAVA - Poslanec SaS Kamil Krnáč, ktorý v rokoch 2010-2012 pôsobil ako poslanec parlamentu, kde sa angažoval v boji proti korupcii a ozdravení justície otvorene hovorí o možných zmenách na poste predsedu strany. Richard Sulík podľa neho vyčerpal svoj potenciál a nedokázal sa popasovať s negatívnym mediálnym obrazom liberálov. Dnes by volil zmenu, tvrdí.
Ako vnímate rozhodnutie pána Kollára vystriedať R. Sulíka?
Vnímam to ako prirodzený demokratický proces v strane SaS. Podľa stanov strany sa o miesto predsedu môže uchádzať každý člen, takže ako principiálny obhajca demokratických princípov jeho rozhodnutie vítam. Vždy som mal výhrady voči mediálnemu obrazu strany SaS ako strany jedného muža, pretože v našej strane sa kult osobnosti, či inštitút nedotknuteľnosti, skutočne nepestuje. Rovnako to platí pre Richarda Sulíka, ako to bude platiť pre ktorékokoľvek jeho nástupcu.
Čo by sa podľa vás zmenilo, zmenou vo vedení?
Predpokladám, že by sa zmenil najmä spôsob komunikácie strany SaS smerom k verejnosti. V politike nestačí, že vo svojich tvrdeniach máte pravdu a že váš volebný program je odbornou verejnosťou označený za najlepší. Vaše tvrdenia a programové ciele musíte stráviteľným spôsobom vedieť verejnosti aj prezentovať. Práve na nedostatkoch v tejto oblasti sme doplatili poklesom preferencií a následnou volebnou stratou v roku 2012.
Myslíte si, že má šancu uspieť?
Ak predostrie členskej základni SaS atraktívnu, zrozumiteľnú a uveriteľnú víziu toho, ako naša strana dokáže svoje kvality pretaviť do nárastu voličskej základne, môže väčšina členskej základne usúdiť, že si dôveru zaslúži.
Hovorí sa, že v SaS je už od volieb atmosféra, že by mal pán Sulík skončiť. Bol tlak od členov, aby ho niekto vystriedal?
Voľba predsedu strany je v každej strane citlivou otázkou, preto z pochopiteľných dôvodov nebudem touto cestou vnútrostranícke diskusie komentovať. Dôležitým faktom je, že členovia SaS majú dostatok času a diskusného priestoru, aby sa na kongrese v marci 2013 mohli zodpovedne a bez nátlaku rozhodnúť, či je lepšie zachovať súčasné nastavenie strany, alebo presadiť zmenu.
Budete hlasovať za zmenu?
Kongres je ešte ďaleko a dovtedy sa ešte všeličo môže prihodiť, ale ak by som sa mal rozhodnúť dnes, skôr by som sa priklonil k zmene.
Stratil Sulík vašu dôveru, že v budúcnosti by stranu dostal ešte vyššie?
Na tému zlepšenia obrazu SaS na verejnosti som mal s Richardom Sulíkom viacero rozhovorov, pričom prvé z nich sa odohrali už v období nepriaznivého vývoja našich preferencií v roku 2010. V nasledujúcich rokoch došlo v súvislosti s medializovanými kauzami naopak ešte k ďalšiemu zhoršeniu mena SaS a napriek mojim pravidelným a otvoreným výzvam k náprave som dodnes, bohužiaľ, nezaregistroval výrazný posun vpred.
Kollár je ekonomický expert, nebude to znamenať že zo SaS by sa stala ešte viac strana zameraná iba na ekonomické témy?
Strana SaS nie je zameraná iba na ekonomické témy. Naši členovia sa angažujú vo všetkých oblastiach spoločenského života, preto som presvedčený, že ani Jozef Kollár, uchádzajúci sa o podporu členskej základne, nebude môcť v prípade svojho zvolenia ostatné témy ignorovať. Napriek tomu však platí, že súčasné Slovensko je poznačené práve nelichotivou ekonomickou situáciou, preto diskusie okolo peňazí budú prirodzene prevládať.
Niektorí saskári sa nezučastnili hlasovaní o LGBT. Bolo to rozumné, keďže to bola jedna z hlavných tém SaS?
Vo vnútrostraníckej diskusii som túto udalosť skritizoval, pretože si bez ohľadu na tému hlasovania myslím, že s výsostným právom poslanca rozhodovať o osude krajiny musí každý nakladať s plnou vážnosťou a zodpovedne. Je úplne legitímne odmietnuť hlasovanie, ak sa tak deje formou politického protestu. To však tento prípad nebol a ani by nemohol byť pri téme, ktorá je nespochybniteľne programovou súčasťou agendy SaS. Keď som pôsobil ako poslanec, bral som s maximálnou zodpovednosťou nielen samotné hlasovanie, ale aj pôsobenie v rokovacej sále, kde nás pri prerokovávaní zákonov sedelo niekedy aj menej ako desať.
Už o chvíľu sa bude voliť šéf NKÚ, vy ste to už mal takmer vo vrecku a aj tak sa to nepodarilo. Myslíte, že nakoniec Smer podporí niekoho z opozície?
Ešte pred mojou prvou voľbou na predsedu NKÚ mi viacerí vysokopostavení predstavitelia strany Smer povedali, že voči mojej osobe nemajú žiadne výhrady a pri voľbe šéfa NKÚ nebudú robiť žiadne obštrukcie. Ako vidíte, stal sa presný opak. Nepohodlným som sa stal pravdepodobne kvôli môjmu postoju nekompromisného ochrancu verejného záujmu, čo som ako poslanec viackrát jednoznačne preukázal. Finálne rozhodnutie Smeru bude iba výstupom ich vopred pripravenej mocenskej stratégie.
Vyzerá to, že Fico nechce, aby sa opozícia dohodla a vy mu to zľahčujete. Súhlasíte s tým?
Rád by som poopravil mediálny mýtus, že opozícia sa na šéfovi NKÚ nevedela dohodnúť. Všetky opozičné strany podpísali podporu mojej kandidatúry. A čo sa týka hlasovania iba minimum uznesení v parlamente prechádza 100%-ným súhlasom. Stačí nadpolovičná väčšina a dokonca aj pri ústavných zákonoch postačuje iba 60%-ná podpora. Dožadovanie sa totálneho súhlasu preto nemá v parlamente obdoby a samotný vládny Smer si v zopár tajných voľbách nedokázal zabezpečiť ani nadpolovičnú väčšinu. Pri mojej voľbe však využitím parlamentnej matematiky dosiahol, že v hlasovaní o mojej kandidatúre bolo potrebných až 74 hlasov, čo je viac, než má opozícia vôbec k dispozícii. Čiže ani keby som dostal 67 hlasov, t.j. toľko, koľko má opozícia poslancov, ani tak by som nebol zvolený. V tomto divadle dohoda, či nedohoda opozície nehrala žiadnu úlohu. Stala sa iba odpútavacou témou pre médiá.
Čo by znamenalo pre Slovensko, ak by tam ostal Jasovský z HDZS?
Znamenalo by to zachovanie stavu, ktorý na NKÚ už dlhé roky pretrváva. Po tom, ako som na mojom blogu zverejnil kritický článok voči vedeniu NKÚ, som sa dozvedel, že vedenie NKÚ v reakcii naň vytvorilo svojim zamestnancom dusnú atmosféru. To len dokresľuje, v akom marazme sa naše verejné inštitúcie ako napr. aj súdy a prokuratúry nachádzajú, keď reakcia na oprávnenú verejnú kritiku dopadne vždy tak, že riadiace stoličky sa ani len nezatrasú a „zlíznu“ si to iba rádoví pracovníci. Z pohľadu nefunkčnej vymožiteľnosti práva a ochrany verejného záujmu na to potom samozrejme doplácajú všetci občania Slovenskej republiky.
