Nie je to príbeh „rýchleho uzdravenia“. Theron priznala, že skutočná rana nebola len jedna noc, ale roky života s násilím a alkoholizmom v rodine. Pomohla jej terapia. Vyhľadala ju až vo svojich 20. a 30. rokoch. Dnes hovorí niečo, čo prekvapí: „Nie som tým prenasledovaná.“ Svoj príbeh rozpráva najmä preto, aby pomohla iným: aby vedeli, že v tom nie sú sami.
Najsilnejšia časť celého príbehu je v tom, ako hovorí o svojej matke. Ich vzťah bol vždy blízky, ale tá noc ho ešte viac prehĺbila. „Uvedomila som si, že mi zachránila život,“ priznala. A paradoxne, už na druhý deň ju matka poslala do školy. Nie z krutosti, ale z presvedčenia, že život musí ísť ďalej. Pre Theron aj dnes jej matka znamená ochranu, silu a schopnosť prežiť aj nemožné.
Prečo o tom hovorí až teraz? Mlčanie už jednoducho nedáva zmysel. Herečka otvorene priznáva, že keď sa to stalo, myslela si, že sú jediní na svete, komu sa niečo také prihodilo. Teraz chce, aby ostatní vedeli opak.
{{ poll.title }}
{{ poll.title }}
{{ poll.thanks }}
{{ poll.title }}
{{ profiles[profileEvalueated.index].name }}
Zhoda: {{ profileEvalueated.weightPercentage }}%
