LONDÝN - Umelá inteligencia sa prvýkrát podieľala na vytvorení kľúčovej časti vakcíny, ktorá sa následne testovala na ľuďoch. Vedci veria, že nový prístup by mohol zásadne zmeniť boj proti vírusom a v budúcnosti pomôcť predchádzať pandémiám ešte predtým, ako vzniknú.
Vakcíny budúcnosti navrhuje umelá inteligencia
Výskumníci z University of Cambridge oznámili výsledky projektu, ktorý podľa nich predstavuje významný míľnik vo vývoji vakcín. Ako informuje BBC, po prvý raz navrhla umelá inteligencia základný antigén vakcíny a následne bol otestovaný v klinickej štúdii na dobrovoľníkoch.
Cieľom vedcov nebolo vytvoriť ochranu len proti jednej konkrétnej verzii vírusu. Nová vakcína má potenciál pôsobiť proti celej skupine koronavírusov vrátane budúcich mutácií a dokonca aj proti vírusom, ktoré zatiaľ kolujú len medzi zvieratami, no v budúcnosti by mohli preskočiť na človeka.
Vedci chcú byť pred vírusmi o krok vpred
Súčasné vakcíny vznikajú na základe vírusov, ktoré už poznáme. Problémom však je, že mnohé patogény sa neustále menia.
Práve preto sa vakcíny proti chrípke či covidu pravidelne upravujú podľa najnovších variantov.
Profesor Jonathan Heeney tvrdí, že tento model má zásadnú nevýhodu. „Neustále dobiehame vírusy. Naším cieľom je dostať sa pred ne a pripraviť sa aj na budúce epidémie či pandémie,“ povedal pre BBC.
Ako vznikol takzvaný superantigén
Výskumníci zhromaždili genetické údaje viacerých koronavírusov, ktoré boli zaznamenané v monitorovacích programoch sledujúcich potenciálne hrozby.
Tieto informácie následne analyzovala umelá inteligencia. Jej úlohou bolo nájsť spoločné znaky naprieč rôznymi vírusmi a vytvoriť takzvaný superantigén.
Práve antigén predstavuje časť vakcíny, ktorú sa imunitný systém naučí rozpoznávať a proti ktorej si vytvára obranu.
Vedci veria, že takto navrhnutý antigén by mohol pripraviť organizmus nielen na známe vírusy, ale aj na ich budúce varianty.
Prvé testy na ľuďoch dopadli povzbudivo
V počiatočnej fáze sa výskumu zúčastnilo 39 dobrovoľníkov. Hlavným cieľom bolo overiť bezpečnosť vakcíny.
Následne odštartovala ďalšia štúdia s približne 200 účastníkmi, ktorá má podrobnejšie preskúmať reakciu imunitného systému.
Výsledky publikované v odbornom časopise Journal of Infection označili imunitnú odpoveď za miernu, no odborníci napriek tomu hovoria o veľmi sľubnom smere výskumu.
Profesor Saul Faust, ktorý sa podieľal na časti testovania, uviedol, že technológia má výrazný potenciál. „Najzaujímavejšie je, že tento prístup dokáže reagovať na vírusy, ktoré sa neustále menia. Práve tam môže byť jeho najväčšia výhoda,“ povedal pre BBC.
Ďalším cieľom je chrípka a ebola
Cambridgeský tím už pracuje na ďalších projektoch. Vedci skúmajú univerzálnu vakcínu proti sezónnej chrípke, ktorá by nemusela byť každý rok upravovaná. Zároveň vyvíjajú ochranu proti vírusu vtáčej chrípky H5N1, ktorý v súčasnosti spôsobuje rozsiahle problémy v populáciách vtákov.
Pozornosť smeruje aj k hemoragickým horúčkam vrátane eboly. Výskumníci upozorňujú, že niektoré kmene vírusu, ktoré sa objavujú napríklad v Konžská demokratická republika, stále nemajú účinnú vakcínu.
Umelá inteligencia môže urýchliť vývoj liekov
Projekt zaujal aj odborníkov, ktorí sa na výskume nepodieľali. Profesor Andy Pollard označil výsledky za fascinujúce a pripomenul, že skutočná odpoveď príde až z rozsiahlejších testov na ľuďoch.
Podľa neho však umelá inteligencia môže zásadne zmeniť spôsob vývoja vakcín. „AI má potenciál predvídať, ako bude imunitný systém reagovať na jednotlivé vakcíny. Vývoj by sa mohol výrazne zrýchliť a v konečnom dôsledku zachrániť veľké množstvo životov,“ uviedol.
Podobný názor zastáva aj profesorka Marian Knight, podľa ktorej výsledky predstavujú významný krok k vytvoreniu dlhodobej ochrany proti širokému spektru vírusov.
Britská vláda hovorí o prelomovom úspechu
Pozitívne hodnotenie zaznelo aj z britskej vlády. Minister pre vedu Patrick Vallance uviedol, že ide o príklad úspešného spojenia špičkového výskumu a umelej inteligencie.
Podľa neho by podobné technológie mohli v budúcnosti výrazne skrátiť čas potrebný na vývoj nových vakcín a zabezpečiť ich rýchlejšie nasadenie pri ďalších zdravotných hrozbách.
