BUDAPEŠŤ - Vo veku 70 rokov v utorok zomrel maďarský režisér Béla Tarr. Známy je najmä svojou snímkou Satanské tango z roku 1994, ktorá je nakrútená podľa rovnomennej knižnej predlohy laureáta Nobelovej ceny za literatúru Lászlóa Krasznahorkaia. TASR o tom píše podľa agentúry MTI a AFP.
O úmrtí Bélu Tarra po dlhej a ťažkej chorobe informoval jeho kolega z filmovej branže Bence Fliegauf a potvrdila ho aj Maďarská asociácia filmárov.
Tarr sa narodil v roku 1955 v Pécsi. V roku 1977 vyšiel jeho režisérsky debut Rodinné ohnisko. Jeho snímka Zatratenie (1988) bola prvým maďarským filmom, ktorý mal premiéru na Medzinárodnom berlínskom filmovom festivale. Posledným Tarrový filmom je Turínsky kôň z roku 2011, za ktorý získal na Berlinale Strieborného medveďa.
„Nikdy som nechcel byť filmárom, chcel som študovať filozofiu. Ale v šestnástich rokoch som natočil na kameru film o živote cigánskeho kopáča a potom ma nevzali na žiadnu univerzitu. Bol som robotníkom v lodenici, ale nezvládal som to fyzicky,“ povedall Tarr roku v 2007 pri návšteve Prahy. „Potom som sa dostal do Balaszovho štúdia, kde sa ale vtedy točili zlé filmy so zlými hercami a podle zlých scenárov. Keď tam vzniklo dokumentaristicky ladené a tiež experimentálne krídlo, stál som niekde uprostred,“ popísal pre seznam.cz.
Zlom kariére režiséra prišiel roku 1983 s televízou adaptáciou Macbetha, zloženou len z dvoch záberov. Prvý trvá niečo cez päť minút, po ktorých sa objaví titulok s názvom filmu. Druhý záber má cez hodinu, celá dráma sa tak vlastne odohrá bez jediného strihu.
Béla Tarr získal aj Zlatú kameru na 29. ročníku festivalu Art Film Fest v Košiciach a v rámci svojho pobytu sa zúčastnil na krste slovenského prekladu románu Satanské tango. Jeho filmová adaptácia, ktorá má viac ako 7 hodín (presne 439 minút) vytvorila časový rekord v dĺžke jedného filmového diela v histórii Art Film Festu.
Tarra poznali aj českí diváci: pred dvoma rokmi prevzal v Prahe čestný doktorát Akademie múzických umění a celý zimný semester vyučoval na FAMU. „FAMU je legendárna filmová škola. Je zaujímavé pracovať s mladými ľuďmi, ktorí na nej študujú, s ktorými môžeme niečo spoločne vyvíjať. Chcem ich nechať tvoriť slobodne a umožniť im, aby boli sami sebou. To je môj cieľ,“ uviedol vtedy renomovaný hosťujúci profesor.
Béla Tarr v minulosti navštívil tiež Letnú filmovú školu v Uherském Hradišti alebo pražský Febiofest. Pri tej príležitosti povedal, že ho v mladosti zásadne ovplyvnila československá kinematografia.
