PRAHA – O Jane Dítětovej Rudolf Hrušínský prehlasoval, že keď sa rozdával talent, stála v rade dvakrát. Dítětová sa od najútlejšieho veku venovala herectvu, ktoré jej išlo veľmi dobre. So súkromným životom to však bolo horšie.
Herečka Jana Dítětová sa preslávila hlavne svojimi úlohami vo filmoch Jak vytrhnout velrybě stoličku, S čerty nejsou žerty alebo Žert. Vo filme Jak vytrhnout velrybě stoličku si zahrala pracujúcu babičku, ktorá nemá príliš času na opatrovanie malého Vaška v podaní Tomáša Holého. Zmysel pre morálku a tvrdú prácu mala ovšem Jana Dítětová tiež v reálnom živote. Už v trinástich rokoch nastúpila Dítětová do hereckej školy E. F. Buriana. V štyridsiatych rokoch nasledovali filmové role vo filmoch Karel a já, Prstýnek, Divá Bára, U pěti veverek či Šťastnou cestu. Neskôr prišli na rad filmy Dovolená s Andělem, Anna proletářka, Žert, Dým bramborové natě, S čerty nejsou žerty či Prodloužený čas.
Obľúbená herečka sa ale veľkou hviezdou nestala – nielen preto, že nemala ostré lakte, ale tiež kvôli osudovým zvratom. Prvýkrát sa vydala v dvadsiatich rokoch za režiséra Vladimíra Vlčka. Manželstvo ale nebolo veľmi šťastné, pretože ju nebral ako rovnocenného partnera. A keď v roku 1968 emigroval do Francúzska, zostala po ňom ešte horkejšia pachuť.
V pražskom Realistickom divadle potom stretla Josefa Vinkláře, ktorý sa stal jej druhým manželom. V roku 1955 sa im narodil syn Jakub, ktorý je dnes maliarom. Manželstvo ale netrvalo dlho, po troch rokoch Vinklář odišiel z bytu len v papučiach a už se nevrátil. Herečka to niesla ťažko. „Cítila som, že i keď s Pepou hrajú v jednom divadle a syn Jakub sedí v šatni, že jej je ľúto, že už nie sú rodina. Ona sa potom zašila niekam do kúta, v sebe si to vyriešila, nadýchla sa a išlo sa ďalej. Bezhranične milovala syna, nemala nikoho bližšieho,“ odhalila kolegyňa Ilona Svobodová v rozhovore pre Český rozhlas.
Zdá sa, že Dítětová mala na mužov smolu, aj keď o ctiteľov núdzu nemala. Celý život ju miloval ruský huslista David Oistrach. Dlho si s ním písala s keď prišiel koncertovať, stretávali sa tajne v hoteli. Bol ale ženatý. V roku 1967 vstúpil do jej života psychiater českého pôvodu Stanislav Grof. Všetko vyzeralo veľmi nádejne, kým nedostal štipendium do USA. Ešte v tom istom roku odišiel a Jana ostala opäť sama.
Jej posledným mužom bol holandský historik Hans Roty. Chcel si ju vziať, dokonca s ním aj otehotnela a on chcel prísť do Čiech, avšak vtedy vstúpili na naše územie sovietske vojská a zmarili sen o spoločnej budúcnosti. Jana teda išla na potrat.
Vzápätí kvôli úlohe vo filme Žert prišla na niekoľko rokov o prácu. Na protest vystúpila z komunistickej strany a ocitla sa na zozname nežiadúcich osôb. Trápenie a stratu ilúzií zaklincovala ďalšia rana – huslista Oistrach počas koncertného turné zomrel, čo Janu položilo na lopatky. Svoj smútok a problémy začala utápať v alkohole a neskôr sa k tomu pridali zdravotné problémy. Koniec života bol pre ňu veľmi trpký. Kvôli paradentóze prišla o všetky zuby a neskôr lekári objavili v jej ústach rakovinu hrtana. Mala 65 rokov, keď 11. novembra 1991 zomrela.
